„Ja nemaľujem pekne... Ale maľujem zákonite. Obraz je mi vystihnutie pravdy. Všetko čo tu vidíte, to je do farieb a tvarov prenesená slovenská skutočnosť. Pot sedliackej roboty, neútešnosť neprebudených duší, jesenné nálady našich vrchov a smútky našich osudov... Hľadám vo svojich obrazoch dušu motívu... a nie povrch“ - Miloš Alexander Bazovský (1899 – 1968)

Bazovský, podobne ako ďalší autori výtvarnej moderny, skúmal duchovné a symbolické rozmery slovenského sveta - vzťahy vidieckeho človeka so svojou krajinou, prácou a kultúrnou pamäťou. Slovenskú realitu však neidealizoval, neromantizoval a neopriadal nostalgickým sentimentom. Tradičný ľudový žáner uchopil subjektívne až psychologizujúco, so snahou o autenticitu a expresívnosť. Strohým, ale premysleným rukopisom znázornil pokojnú krásu aj odvrátené stránky všedného života. Jeho výjavy sú ako spomienky - majú iba toľko zreteľnosti, aby odovzdali ideu, emóciu a atmosféru. Štruktúra, tvar a najmä farba nadobúdajú v jeho diele nadčasové, metafyzické významy a sú efektívnymi prostriedkami sugescie. Bazovského ikony slovenského sveta sú moderné a „byzantinizujúce“ zároveň.

Po roku 1948 sa Bazovský odmietol "adaptovať" na nové dogmatické spoločenské podmienky, aj za cenu existenčného ohrozenia zo strany režimu. Ako jeden z mála tvorcov odmietal metódy socialistického realizmu a nekompromisne udržiaval kontinuitu moderny. Po výpovedi z ateliéru v Martine sa na pozvanie Ernesta Zmetáka na dva roky utiahol na Oravu. Tvorivá izolácia, sklamanie zo spoločenského vývoja a nástup choroby v ňom ale nespôsobili rezignovanosť. Radostné uspokojenie potreby „len a len maľovať“ prinieslo nové tvorivé vrcholy. Farebná paleta sa výrazne rozžiarila, tvary a siluety sa stali ešte silnejšie artikulovanými. Repetíciou motívov (chalupy, dvory, lazy, vidiecke náradie, stromy, vtáky, mačky, ovocné zátišia, osamelé postavy, slnko, mesiac) a variovaním ich výrazu vytváral autor záhadný svet s vlastným jazykom. Ako podklad často využíval svoje staršie plátna a lepenky (alebo ich fragmenty) a v už použitých znakoch opakovane hľadal novú filozofickú hĺbku. Výsledkom boli vizionárske, priam halucinačné obrazy, napohľad osamelo zádumčivé, avšak vyžarujúce láskavosť, ktorá upokojuje. Sýtymi, teplými tónmi farieb vyvažoval existenciálny smútok svojich vizuálnych úvah o živote, smrti, pokore a viere. Maliar sa na sklonku tvorby postupne odvracal od utopického aj reálneho sveta, pohrával sa s večnosťou. Podľa vlastných slov trpel na "delirium colorans", myšlienkové postupy tejto finálnej fázy niekedy nazýval aj "polosurrealizmom".

 

Miloš Alexander Bazovský: Samota (1957) from Web umenia on Vimeo.


Majstrovské dielo tohto obdobia, obraz Samota (vtáci odlietajú) možno vnímať ako gesto, metaforický odkaz, ktorým sa lúči so svojim ateliérom a pre postupujúcu chorobu aj s maľovaním ako takým. K motívu samoty sa však ešte niekoľkými meditatívnymi maľbami a kresbami vrátil. Jeho tvorba sa definitívne uzavrela smrťou v roku 1968, kedy sa už stával terčom zaslúženého a stále rastúceho uznania. 

 

Miloš Alexander Bazovský - Samota (1949–1952), Oravská galéria, OGD

Miloš Alexander Bazovský - Samota (1949–1952), Oravská galéria, OGD

Miloš Alexander Bazovský - Samota (1950-1953), Oravská galéria, OGD

Miloš Alexander Bazovský - Samota (1950-1953), Oravská galéria, OGD

Miloš Alexander Bazovský - Samota (1951), Slovenská národná galéria, SNG

Miloš Alexander Bazovský - Samota (1951), Slovenská národná galéria, SNG

Miloš Alexander Bazovský - Čudný vták (1952), Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa, GPB

Miloš Alexander Bazovský - Čudný vták (1952), Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa, GPB

Miloš Alexander Bazovský - Slnce života (1954-1955), Oravská galéria

Miloš Alexander Bazovský - Slnce života (1954-1955), Oravská galéria

Miloš Alexander Bazovský - Horúci deň (1955–1956), Slovenská národná galéria

Miloš Alexander Bazovský - Horúci deň (1955–1956), Slovenská národná galéria

Miloš Alexander Bazovský - Samota s červenou sovou (1956–1957), Oravská galéria, OGD

Miloš Alexander Bazovský - Samota s červenou sovou (1956–1957), Oravská galéria, OGD

Miloš Alexander Bazovský - Dvorec (1956), Slovenská národná galéria

Miloš Alexander Bazovský - Dvorec (1956), Slovenská národná galéria

Miloš Alexander Bazovský - Pastorale (1956-1957), Slovenská národná galéria

Miloš Alexander Bazovský - Pastorale (1956-1957), Slovenská národná galéria


Dielo na titulnom obrázku: Miloš Alexander Bazovský - Samota (vtáci odlietajú), Slovenská národná galéria

Zdroje:

Katalóg k výstave SNG Cestou moderny

Miloš Alexander Bazovský z cyklu Kolegovia (SNG)

Miloš Alexander Bazovský - aukčná sieň SOGA

Bazovský Miloš Alexander, Zákruta - Nitrianska galéria

Slovenský obraz (anti-obraz) : 20. storočie v slovenskom výtvarnom umení (SNG, 2008)