Na Webe umenia môžete nájsť vo vysokom rozlíšení aj farebné drevorezy zobrazujúce životný štýl novej buržoázie z japonského obdobia Edo (1603–1868), ktoré štýlovo ovplyvnili európsky impresionizmus a post-impresionizmus konca 19. storočia.

Začiatkom 17. storočia sa stalo mesto Edo (dnešné Tokio) sídlom japonskej vojenskej vlády Šógunátu. Rýchly ekonomický rozkvet mesta umožnil nižším sociálnym vrstvám užívať si dovtedy ťažšie dostupné formy zábavy ako napr. divadlo kabuki, zápasy sumo, služby gejší či kurtizán. Tento nový životný štýl dostal názov ukiyo (prchavý / pominuteľný svet) a jeho zobrazovanie sa stalo novým obľúbeným žánrom Ukiyo-e. Technika farebnej tlače na drevené dosky pomocou šablón umožnila masovú výrobu a reprodukcie diel majstrov sa stali dostupnými ako dekorácia aj pre menej zámožné obyvateľstvo. Výroba jedného diela sa delila medzi umelca, ktorý bol autorom grafického návrhu, rezbára, ktorý vytesal vzorový drevoryt, tlačiara na papier a napokon vydavateľa, ktorý mal na starosti financovanie a distribúciu. Koncom 17. storočia sa v tejto technike rozšírila polychrómia, čo spolu s koncom ekonomickej recesie v hlavnom meste a s návratom k prosperite začalo vrcholovú fázu ukiyo-e.

Tojohara Kuničita -  Výjav v člne

Tojohara Kuničita - Výjav v člne

V druhej polovici 19. storočia sa v západnej Európe rozšíril trend japanizmu a žáner ukiyo-e (najmä majstri jeho neskorej fázy) významne ovplyvnil vnímanie japonského umenia na Západe. Priekopníci impresionizmu, post-impresionizmu aj secesie študovali japonské drevoryty a inšpirovali sa ich sýtou farebnosťou, presným rukopisom, kompozíciou aj zaujímavým poňatím figurálnej štafáže. Japonskí umelci naopak zo Západu preberali ponímanie geometrickej perspektívy, čo okrem iného umožnilo na dielach posunúť krajinu z roly pozadia do samostatného motívu. Túto inováciu s najväčším úspechom rozvíjala umelecká škola Utagawa, v ktorej študovali dnes najslávnejší majstri žánru ukiyo-e.  

 

Najpopulárnejším a najplodnejším autorom školy bol Utagawa Kunisada, ktorého renomé a úspech v tom čase zďaleka prevýšili dnes známejších majstrov Hirošigeho a Hokusaia. Mal silný cit pre túžby svojho publika a svoj štýl a motívy tomu prispôsoboval, často radikálnymi zmenami. Odhaduje sa, že počas svojho života vyprodukoval viac než 20 tisíc grafických návrhov.

Utagawa Kunisada - Dve ženy s opilcom

Utagawa Kunisada - Dve ženy s opilcom

 

Utagawa Kunijoši pokryl širokú škálu námetov - okrem vyobrazení prírody, ženskej krásy, divadelníkov či mýtických zvierat sa venoval aj bojovým scénam samurajských hrdinov a karikatúre. Pomocou karikatúry nenápadne kritizoval reformy Šógunátu, ktoré v období ekonomickej krízy zakázali zobrazovanie prepychu a rozmarného života. Kunijoši tak zožal úspech u verejnosti, nespokojnej s restriktívnou politikou štátu.

Utagawa Kunijoši -  Prenášanie cez vodu

Utagawa Kunijoši - Prenášanie cez vodu

 

Možno posledným veľkým majstrom obdobia Edo bol Utagawa Hirošige, ktorého poetické cestopisné série sa stali legendárnymi. Priestranné krajiny plné detailov mestského aj vidieckeho života sa vymykali stereotypom žánru. Séria 53 zastávok na ceste Tókaidó zobrazuje obchodnú trasu prepájajúcu hlavné mesto Edo s cisárskym mestom Kjótom. Hirošige sa inšpiroval sériou 36 pohľadov na horu Fuji od Kacušika Hokusaia, svoju sériu však poňal štýlovo pokojnejšie, s väčším dôrazom na atmosféru. V grafikách bohatých na drobné detaily autor dokumentuje prírodu, dobovú architektúru a urbanizmus, každodenné aktivity obyvateľstva, ich zvyky, štýl obliekania, spôsoby prepravy a často aj humor. Obrovský úspech série podnietil vznik približne tridsiatich rôznych verzií a variant a ustanovil panoramatické výjavy ako silnú tému v pôvodne komornejšom žánri.

Utagawa Hirošige - Púšťanie drakov nad ryžovými poliami

Utagawa Hirošige - Púšťanie drakov nad ryžovými poliami

Hirošigeho grafiky nadchli umelcov na Západe - Vincent van Gogh či Frank Lloyd Wright boli náruživými zberateľmi a propagátormi jeho prác, ktoré sa aj vďaka tomu stali inšpiračnými zdrojmi umeleckých období, predznamenávajúcich nástup moderny. Po Hirošigeho smrti nastal spolu s rapídnou technologickou a spoločenskou modernizáciou Japonska rýchly úpadok žánru ukiyo-e - pominuteľnosť zobrazovaného sveta sa tak čiastočne naplnila.