Viliam Chmel (1917 - 1961) maľoval počas štyridsiatych rokov 20. storočia ponuré a zároveň romantické mestské panorámy. Vyľudnené ulice, kolorované umelým osvetlením, s veľkou, prázdnou tvárou mlčiaceho mesiaca. Obrazy Viedne, Bratislavy, Prahy, Paríža či Sofie, ich nábrežia, veže a katedrály boli podmanivou syntézou videného a predstavivosti. V tejto atmosfére ticha znel naliehavý tón ľudského hlasu, ktorý zdôrazňoval polaritu videného a vízie, noci a dňa, sna a skutočnosti.

V tvorbe Viliama Chmela sa spájajú tri výrazné výtvarné vplyvy - študoval maľbu a kresbu u Ľudovíta Fullu, neskôr u Jána Mudrocha (ktorý bol pre svojich študentov kontaktom s vplyvmi výtvarného prostredia Prahy a západnej Európy). Tretím hlavným stimulom bolo štúdium na výtvarnej akadémii vo Viedni a inšpirácia Oskarom Kokoschkom - jeho expresionistickou optikou a tematikou mestských panorám a pasáží. Potuloval sa nočnými ulicami a nábrežiami Viedne a pohľady na ne si zaznamenával skicára. Syntéza týchto vplyvov a impulzov neskôr nastáva v tvorivom období ihneď po druhej svetovej vojne, z ktorého pochádza viacero nokturnálnych maliarskych výjavov. 

Viliam Chmel - Mesto pri rieke, 1943

Viliam Chmel - Mesto pri rieke (1943), Slovenská národná galéria

 

Chmelovo poňatie mestskej témy je v slovenskom umení ojedinelé - oproti maliarom košickej moderny: Galandovi, Weinerovi-Kráľovi, Hoffstädterovi či Želibskému, opustil sociálny sentiment a očarenie urbánnym prostredím. Jeho prístup evokuje skôr niektoré diela Ferdinanda Hložníka. Mesto sa preňho stalo akýmsi symbolom, zásobárňou emócií a atmosféry. V modrastom nočnom svetle prekrýva zobrazovanú skutočnosť nostalgický závoj farebných škvŕn, poetika jednotlivých prvkov pripomína poéziu súdobého nadrealizmu. Osamotený mesiac v splne je často hlavným, opakujúcim sa motívom - stáva sa akýmsi pozorovateľom scenérie, záchytným bodom, takmer až personifikovaným.

Viliam Chmel - Čierny mesiac, 1948

Viliam Chmel - Čierny mesiac (1948), Slovenská národná galéria

 

Mesto a jeho architektúra sú spracované ako asymetrická krajinomaľba človekom vytvorenej prírody, kde sýte a mihotajúce sa farby naznačujú ruch a rozmanitosť, ale výjavy sú pusté a život sa v nich zdá byť vzdialený, neurčitý. Vzniká tak pocit kontrastu - divák sa stáva tulákom, ktorý sa do žiadnej zo zaujímavých budov v diaľke nedostane, je odkázaný na smutné ulice, osamelý v strede diania. Geografické určenie zobrazených miest je druhoradé, ich scenérie sú najmä projekciou duševného stavu autora, jeho najosobnejších a často depresívnych pocitov. Všeobjímajúci smútok týchto obrazov akoby naznačoval neodvratnosť konfliktnej budúcnosti, ktorá pre autora tragicky skončila v roku 1961 dobrovoľnou smrťou.

Viliam Chmel - Mesto s mesiacom a červeným vtákom, okolo 1947

Viliam Chmel - Mesto s mesiacom a červeným vtákom (okolo 1947), Slovenská národná galéria

 

Rukopis Viliama Chmela je charakteristický výraznou prácou s farbou ako kompozičným prvkom - dôsledne ukladané farebné plochy v kombinácii s výraznou čiernou kontúrou dodávajú jeho dielam dojem štýlovej prísnosti, ale aj magickú, priam osudovú atmosféru. Farba tu existuje silou svojej vlastnej logiky, je významotvorným prvkom (možno viac než samotný námet). Žiarivé farebné škvrny, obklopené tajomnými tmavými kontúrami, udávajú obrazom rytmus, organizujú tvar, útočia na seba v ostrých kontrastoch. Sila farebných odtieňov, podobne ako sila hudobných tónov pôsobí emocionálne a preniká do podvedomia, nie je iba na vyjadrením vonkajšej zhody obrazu so skutočnosťou.

Viliam Chmel - Mesto, 1946

Viliam Chmel - Mesto (1946), Slovenská národná galéria

Viliam Chmel - Katedrála v noci, okolo 1949

Viliam Chmel - Katedrála v noci (okolo 1949), Slovenská národná galéria

 

Nekompromisnú, ambicióznu prácu s farbou vidno aj na ostatných dielach Viliama Chmela, v jeho náladovo ambivalentnej figurálnej tvorbe, vidieckych krajinomaľbách aj na kolorovaných linorezoch. Dielo Viliama Chmela, často plné smútku a neurčitej nostalgie, je sugestívnym svedectvom a dokumentom nielen jeho osobnosti, ale aj zložitej škály pocitov, názorov a odhodlaní ťažko skúšanej generácie druhej svetovej vojny.

Viliam Chmel - Mesto, 1948

Viliam Chmel - Mesto (1948), Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Viliam Chmel - Mesiac nad mestom II. (1949), Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Viliam Chmel - Mesiac nad mestom II. (1949), Oravská galéria v Dolnom Kubíne


Titulný obrázok: Viliam Chmel - Mesto s riekou (okolo 1948)

Použité zdroje:

Moderna ...to najlepšie, čo doma (v galérii) máme..., SNG, sprievodca k výstave, 2012

Viliam Chmel : 1917-1961, súborné dielo, Ľudmila Peterajová, 1964

Viliam Chmel 1917 / 1977, Oblastná galéria Banská Bystrica, 1978