„Miloval Oravu, miloval Oravu, to svoje bolestné rodisko, tu prečudesnú krajinu príkrych protív, ktorá sa napokon zakaždým vymykala jeho prirovnaniam, hoci k nim vždy nabádala, miloval ten kraj plný vzdorovitej tichosti, tichosti, čo má na Orave odjakživa čosi zo všedne vznešenej a nevšímavej prsti, pomaly spracúvanej, pomaly pracujúcej, pomaly tráviacej prsti, ktorá všetko pretvorí na svoj vlastný sypký obraz, aby pripomenula márnosť.“
– Ján Johanides: Najsmutnejšia oravská balada

„Miloval Oravu, jej jasnosivé vápencové výšky, obrastené ostrozelenou psiarkou, psie fialky a vietor, hlboký veľkonočný a vlhký pokoj na dne krivolakých a uzučkých, neuveriteľne sprehýbaných dolín, obnažené a drobné strmé bridlicové bralá, čo mali v daždi farbu konských kopýt. Vyrastal uprostred zeleného rozčleneného svalstva tej záhadnej krajiny, chodil chytať hláče, keď vzišli oziminy vôkol pomalej priezračnej rieky.“

Martin Benka - Orava, 1928 – 1930
 
Martin Benka: Motív z Oravy, 1935 – 1940
 
Martin Benka - Krajina z Oravy, 1937

 

„Navždy si zapamätal poloznehybnené, len chvostami pomykávajúce, akoby stojace mreny s matnozelenými chrbtami, ktoré mali lesk nevyleštenej sponky na starodávnej evanjelickej brechárovskej biblii, miloval Oravu, kde z roka na rok už asi pár desiatok tisícročí - ale ponajviac len na jar a na jeseň - cítiť tie mnohokilometrové, zo všetkých vzdušných vírov stvorené laby zverských víchric, dobiedzajúcich do brál. Nad smrekmi zápasiace rýchle a protismerné, navzájom do seba zahryznuté vetriská. Vnímal tú naježenú srsť ostrého vzduchu, rýchle, šklbúce zuby, neviditeľné telá a pazúry." 

Miloš Alexander Bazovský - Z Oravy, 1927
 
Miloš Alexander Bazovský - Zima na Orave, 1951

 

„Uprostred hlbokých roklín sa rodili ľudia s predtuchami. Miloval Choč, Roháče, Vyšné Vrbište i Hubovo, kde striedavo žil práve tak, ako tam striedavo žili jeho otec a jeho matka, i keď každý z nich osve, i keď každý z nich zvlášť." 

Peter Pavlovič Ossovskij - Oravská zima, 1977
 
Matilda Čechová - Oravská krajina, 1979

 

„Mal v sebe ten číry, drapľavý, sklovito lesklý vzduch, obliehajúci jarou zvlhnuté, nové, sotva dvadsaťročné šindle na drevenom kostolíku v Istebnom, kam chodil za Barborou, drevené kostolné schody, ktoré už skoro dvesto rokov obrusovali hrubé, ťažké i tenšie podošvy, hrdé a dôstojné, rozvážne kroky, vedel si sprítomniť obláčky dychu v mraze vnútri kostolného zrubu, kedykoľvek by si bol vedel predstaviť reliéfy evanjelistov na kazateľnici, to drevo presiaknuté horúcim spevom, potuchlinou, mokrotou čiernych luteránskych vlniakov."

 

Oto Opršal - Oravská dedina, okolo 1978
 
Fero Kráľ - Oravská nálada, 1959

 

„Nasiakol tou čudnou zemou, kde by sa aj o zázraku vravelo ako o niečom bežnom."

 

Pavol Breier - Orava I., 1985
 
Pavol Breier - Orava II., 1985
 
Pavol Breier - Orava III., 1985
 
Fero Kráľ - Oravská balada, 1980, Stredoslovenská galéria

 


Text z knihy: Ján Johanides - Najsmutnejšia oravská balada (1988, Slovenský spisovateľ)

Titulný obrázok: Martin Benka - Oravský motív, 1934

Orava Jána Johanidesa (kultúra SME)

Nové kolekcie, články a tipy na výtvarné diela 2x mesačne.
Odoslaním súhlasím so spracovaním osobných údajov.