Zbojníci (Zelení zbojníci)

Mikuláš Galanda

datovanie:
miery: výška 60.3 cm, šírka 50.2 cm
výtvarný druh: maliarstvo
typ objektu: závesný obraz
žáner: figurálna kompozícia
materiál: plátno
technika: olej
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
kurátor: Katarína Bajcurová
inventárne číslo: O 1929
tagy: kubizmus človek zbraň hory
v kolekciách:
licencia: Creative Commons License voľné dielo
objednať reprodukciu stiahnuť

Začiatkom 30. rokov 20. storočia sa na Slovensku zrodila iniciatíva, ktorá v európskej, a teda súčasnej štýlovej kvalite nastolila otázku, či možno byť slovenským umelcom a zároveň aj umelcom moderným. Pokúsili sa na ňu odpovedať Ľudovít Fulla a Mikuláš Galanda, ktorí patrili do okruhu pedagógov Školy umeleckých remesiel v Bratislave (1928 – 1939) vybudovanej podľa najaktuálnejších európskych výtvarno-pedagogických koncepcií a ideami blízkej nemeckému Bauhausu. 

Spoločne sformulovali a vydali prvý, a vlastne jediný manifest avantgardného maliarstva na Slovensku Súkromné listy Fullu a Galandu (1930 – 1932). Svoj „nekompromisný boj o nové umelecké smery“ namierili hlavne proti konzervativizmu a falošnému meštiackemu vkusu. Prišli s novým chápaním funkcie umeleckého diela, keď položili dôraz na jeho autonómnosť, písali: „... obraz sa má podobať obrazu a nie výseku krajiny“, „umenie je hra a rozkoš... maľba je hrou línií a farboforiem... absolútny obraz je diagramom duše“. Odmietli bojovať, predvádzať vo svojich dielach spoločenské i osobné utrpenie, romanticky vajatať nad nenaplnenými túžbami národa, jatriť jeho rany, tŕpne a sebaspytujúco sa ponárať do svojho vnútra, moralizovať či poúčať.

Novosť ich pozície bola hlavne v tom ako sebavedome sa pustili do objavovania neznámych pevnín, odkrývania nových spôsobov zachytenia skutočnosti. Galanda nemaľoval folklór, ale vytrvalo hľadal vyjadrenie slovenskej mentality, charakteru národa výtvarnými prostriedkami (Milenci | Pieseň, Pastorále, 1929 – 1930). 

Hoci chcel nájsť „vôňu Slovenska“, ako sa vyjadril rok pred smrťou, robil to však s odstupom a nadhľadom mestského človeka. Zbojníci | Zelení zbojníci (1932) i neskorší Gajdoš (1936 – 1937) sú príkladom experimentovania, skúšania nových foriem vyjadrenia na pôdoryse tradičnej slovenskej ľudovej scény (pastorálne motívy, jánošíkovská téma): priniesli istý asketizmus, archetypálnu znakovosť, zvecnenie subjektívnej predstavy umelca cez rýdzo výtvarné prostriedky.

Katarína Bajcurová ● Moderna : ...to najlepšie čo doma (v galérii) máme... / Koncepcia výstavy a text sprievodcu Katarína Bajcurová . Bratislava : Slovenská národná galéria, 2012