Milosrdný samaritán

V druhej polovici 30. rokov 20. storočia hľadal Cyprián Majerník možnosť úniku zo slepej uličky osobnej i civilizačnej drámy, ktorej – ako predvídal – musel v nasledujúcom období naozaj čeliť. V očakávaní tragického zakončenia začal postupne zapĺňať priestor svojich obrazov, ono špecifické javisko sveta, osamelými protagonistami osudových stretnutí dobra, čestnosti a ušľachtilosti so zlom, pokrytectvom, zákernosťou a nízkosťou. Biblické podobenstvo o Milosrdnom samaritánovi, ktorý ľahostajne neobíde blížneho v núdzi a ošetrí mu rany, predstavuje v tomto zmysle jasné humanistické posolstvo autora.

Reprodukovaný obraz Milosrdný Samaritán je daumierovsky stvárnená maľba, s klasickým kompozičným rámcom a umiernenou farebnosťou odtieňov hnedých a okrových tónov, černe a bieloby. Tvorba z posledného obdobia autorovho života ohromuje svojím neuveriteľným rozsahom a fascinujúcou silou výpovede. Bez ohľadu na neustále sa zhoršujúci zdravotný stav, časté depresie a paralyzujúcu situáciu protektorátnych Čiech, Majerník vášnivo, obsesívne kreoval posledné dejstvo svojej drámy. Maľoval zástupy mužov, žien a detí vedených mátožným jazdcom v ústrety smrti, varianty Dona Quijota, utečencov na člne či na vozoch ťahaných vychudnutými koníkmi, živé kostry v údesnom zástupe... Všetkým možno v očiach čítať strašné videnia z neslýchaných stretnutí. Posledné z týchto nepredstaviteľných stretnutí, „nevedno ktoré, autor nezanechal po ňom nijaký záznam“ (Chrobák), Cyprián Majerník už neprežil. 
 

Alexandra Homoľová ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.