Anti-obraz

208 diel  ·  lab.SNG  ·  09. 05. 2017

Výstava Slovenský obraz (anti-obraz) s podtitulom 20. storočie v slovenskom výtvarnom umení, pripravená Slovenskou národnou galériou pre Jazdiareň Pražského hradu k 90. výročiu vzniku Československa, je vzácnou príležitosťou a súčasne i veľkou výzvou predstaviť na tomto prestížnom mieste českej i medzinárodnej verejnosti najvýznamnejšie hodnoty slovenského výtvarného umenia uplynulého storočia. S malým upresnením na margo tejto výzvy: pokúsiť sa o netradičný pohľad na slovenské umenie, ukázať ho inak ako bývalo zvykom pri obdobných ofi ciálnych príležitostiach v minulosti. Slovenské umenie nie je v Prahe neznáme. Čechy vôbec, z rôznych aspektov, zohrávali v slovenskom výtvarnom umení významné postavenie už od 19. storočia. Z Čiech na Slovensko smerovali prvé „spanilé jazdy“ českých maliarov za objavmi nenarušeného sveta svojrázu a folklóru. V ďalšom storočí sa zas viacerí českí umelci stali na Slovensku silnou intelektuálnou oporou pri šírení avantgardných umeleckých názorov a myšlienok. Praha aj v 20. storočí zostávala nielen zásadným školiacim centrom pre mnohých slovenských výtvarníkov odkázaných na štúdium mimo vlastné územie, ale aj miestom ich života a tvorby. Záujem o prezentáciu slovenského výtvarného umenia v hlavnom meste prirodzene vzrástol v období medzivojnovej republiky, keď Praha videla viacero väčších prehliadok, ako boli medzi inými Výstava Slovenska (1933) a výstava Slovensko a Podkarpatská Rus, jejich lid a kraj ve výtvarném umění (1937), ktorých súčasťou bolo aj aktuálne slovenské umenie. Výber diel na ne bol však prirodzene determinovaný osobnými a spolkovými záujmami a zákonite i dobovým vkusom. Skutočným prelomom spoznávania kultúrneho dedičstva Slovenska sa stala veľkolepá prehliadka Staré umění na Slovensku (1937) vo Vladislavskej sále Pražského hradu, ktorú v spolupráci so slovenskými odborníkmi pripravil Karel Šourek. Bola vo svojom čase impozantným pokusom o vytvorenie historickej panorámy vývoja umenia na území Slovenska od najstarších čias po 19. storočie, okrem slohovo defi novaných diel zahrnula aj ľudové umenie pokladané za svojprávnu súčasť kultúrneho dedičstva krajiny. Hoci súčasťou výstavy nebol súčasný umelecký horizont (akurát výstavu na plagáte uvádzal typický motív Fullovej madony), výstava sa stala prelomovým momentom k pochopeniu umenia Slovenska ako autonómneho celku s bohatou a diferencovanou umeleckou tradíciou.

  Tweet