Výletné miesta Prešporka

23 diel  ·  Martin Čičo  ·  27. 01. 2017

Od polovice 18. storočia sa v súvislosti s mimoriadnym postavením Prešporka ako hlavného, snemového a korunovačného mesta Uhorska zmenila aj úroveň jeho kultúrnych štandardov, ku ktorým patrí aj vznik verejných oddychových a vychádzkových zón. Prišla tiež postupná zmena nazerania na krajinu v mnohých oblastiach: v záhradníctve, maliarstve, filozofii, literatúre či barokovej lyrickej poézii.

Všade bol prítomný rozvíjajúci sa vzťah k prírode, stále menej obmedzovaný plotom záhrady či mestskými hradbami. Symbolicky sa Hortus conclusus (uzavreté záhrady) či mestá samotné začínali otvárať a vymaňovať zo zovretia hradieb a človek začínal vnímať reálnu okolitú krajinu, pričom postupne prestával vtláčať prírode dovtedajší racionálno-geometrický koncept a prispôsoboval sa jej prirodzenosti. Po prvom mestskom parku na petržalskej strane – tzv. Brucken Au patrila po roku 1783 k oddychovým miestam meštianstva aj pálffyovská záhrada v Podhradí.

V zmenenej spoločensko-politickej situácii začiatkom 19. storočia tento trend pokračoval, tentoraz však podnety jeho ďalšieho rozvoja vychádzali z umeleckého prostredia a súviseli s objavovaním a estetickým doceňovaním krajiny. Je možné, že zatiaľ čo vo Viedni a v západných krajinách mohlo byť krajinárstvo podnetom pre objavenie prírody verejnosťou, v Prešporku to mohlo byť aj naopak a výletné putovania a objavovania širšieho okolia mesta mohli vyvolávať skromné tvorivé reakcie domácich umelcov.

Vznikli prvé prímestské výletné miesta ako dôkaz skutočnosti, že nadšenie pre krajinu „uchvátilo“ nielen umelcov, ale aj širšiu verejnosť.

Sebastian Iohann Feitzelmayer - Petržalský park,  1825, Galéria mesta Bratislavy, GMB

Sebastian Iohann Feitzelmayer - Petržalský park,  1825, Galéria mesta Bratislavy

Rastúca príťažlivosť vychádzok však nemala len esteticko-rekreačný aspekt. Po záhradách zameraných skôr na komorné a privátne chvíle oddychu, prípadne na spoločenské stretnutia s pozvanými hosťami, prinášali mestské parky aj výraznejší socio-kultúrny aspekt, čo môžeme pozorovať aj na vedutách z obdobia okolo polovice 19. storočia. Boli to miesta prezentácie, akési javiská módy a elegancie prinášajúce možnosť vidieť a byť videný, ale zároveň aj príležitosť na stretávanie sa ľudí rôznych spoločenských vrstiev.

Výletné a oddychové miesta v Prešporku ako Sans souci, Pokojná búda, Nový svet, Železná studničkaKaplnka Panny Márie Snežnej na Hlbokej ceste alebo vzdialenejšie lokácie na oboch stranách Malých Karpát ako Borinka, hrad Pajštún, Plavecké Podhradie, Červený Kameň či Svätý Jur, sa dostali nielen do miestopisnej literatúry, ale najlepšiu reklamu im robili grafické, teda rozmnožiteľné zobrazenia.


Kolekcia obsahuje texty z článku Oddychové a výletné miesta Prešporka koncom 18. a v prvej polovici 19. storočia v kontexte rozvoja krajinárstva, publikovaného v časopise a na portáli Forum Historiae. Podrobnejšie informácie o zobrazených miestach nájdete pri jednotlivých dielach v kolekcii. Ďalšie miesta a celkový kontext vývoja dobového krajinárstva opisuje pôvodný článok (pdf).

  Tweet