Objavuj cesty umením

Jednou z mnohých neprístojností, ktorých sa občan ľudovo-demokratického Československa nesmel dopustiť, bolo škrečkovanie. Robiť si zásoby bolo totiž v rovnostárskej spoločnosti zakázané.

Premisa víťaznej strany Každému rovným dielom sa v rokoch 1949 – 1952 premietla do „špeciálneho“ komunistického výpalného, zabaleného do drsnej formy povinných dodávok štátu, tzv. kontingentu. Nie náhodou sa k „sabotážam verejného zásobovania“ uchyľovali zväčša príslušníci potláčanej minority (teda kulaci a iní „bývalí ľudia“), ktorú chcel štát „rozpustiť“ v šťastnej náruči, kde okrem práce nič nepotrebujú a mamon ich vôbec nezaujíma.

Karikaturistická agitka Štefana Bednára, nestora slovenskej propagandy, tento príbeh novej doby líči za asistencie sledujúcej a trestajúcej ruky ako netolerovateľný zločin.