Kartári

Sorgh situoval výjav do pomerne veľkého priestoru krčmy, ktorý však „rozbil“ tým, že ho rozčlenil do niekoľkých menších častí. Drevený plot oddeľuje kartárov od ostatného diania v miestnosti a tí sa ocitajú v akomsi závetrí. Miestnosť je vyplnená rôznymi od seba oddelenými predmetmi, ktoré akoby si žili svojím vlastným životom. Na stene nad hlavami kartárov upúta tlačený text, na krbe stvárnenom v teniersovskom duchu zasa grafika, na tráme vľavo nádoby a zo stropu miestnosti visí hák s potravinami. 

Kompozičným východiskom skupiny kartárov je zjavne Brouwerova kompozícia Sedliaci v krčme. Hra v karty patrila k nerestiam, a ich zobrazenie v 16. storočí bolo výrazom „socordia“ (liknavosti) a varovaním. U Brouwera však už stratila svoj pôvodný moralizujúci ráz. Stala sa skôr výrazom konania, správania sa a mimiky človeka, čo platí i pre bratislavské dielo. Sorgh tu nezachytil napätie pri hre, ale naopak, jej koniec, keď muž vpravo ukazuje svoje karty a tak deklaruje svoje víťazstvo.

Pre kompozíciu je príznačná bohatosť detailov, rôznorodosť improvizovaných sedadiel (obrátený džber alebo košík), drobnýc predmetov (džbány, karty, fajky). Na opačnej strane, akoby aj z dôvodov vyváženia figurálnej skupiny stvárnil maliar bohaté zátišie. Vyskladal ho ako pyramídu v niekoľkých vrstvách a zvýraznil až divadelným, reflektorovým svetlom. Prvú, najnižšiu vrstvu so širokou základňou predstavujú predmety náhodne porozkladané po zemi (sud, krčah, tanier, mušľa, dokonca aj sediaca sliepka). Druhú rovinu tvoria veci uložené na drevenej debni (kotol, tanier, džber) a napokon, akýsi vrchol, avšak už v pozadí, predstavuje nielen všedný inventár, ale aj zvieratá (mačka, sliepka).

V zadnej časti, medzi týmito dvoma skupinami, na úrovni plotu sedia dve postavy. Ide azda o muža a ženu — tichých, zimomravých návštevníkov, ktorých zohrieva ohrievadlo pri nohách. Dielo je maľované na drevenom podklade jemnou, hladkou, minucióznou maľbou s dôrazom na detail. Niekoľko výrazných farebných akcentov (odevy a čiapky kartárov) a škála teplých hnedých tónov zjednocuje kompozičný celok.

Rotterdamský maliar Hendrick Sorgh vytváral pred polovicou 17. storočia často žánrové výjavy so sedliakmi v krčme. Na jednej strane tak síce nadviazal na tradíciu Adriana Brouwera, avšak spolu s bratmi Cornelisom a Hermanom Saftlevenovcami rozvíjali v Rotterdame nový typ zobrazenia. Spájali v spoločnej kompozícii viaceré maliarske druhy: krčmovú scénu, žánrový výjav s kartármi a zátišie. Do tejto skupiny diel patrí aj bratislavská kompozícia.

Ivan Rusina ● RUSINA, Ivan. Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku = Masterpieces of Netherlandish Art in Slovakia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2006.