Marína II. Stroskotanci

Na obraze Stroskotanci (Marina II.) zachytil Mahu výjav v okamihu, keď obrovská vlna vrhla jednu z troch lodí plávajúcich na rozbúrenej hladine proti skaliskám a loď sa potápa. Drobné postavičky námorníkov sa usilujú z vraku uniknúť; šplhajú sa na sťažeň, chytajú sa plávajúcich driev a chcú sa dostať na pevnú zem. Miesto
stroskotania, ako to býva bežne zvykom pri týchto dielach, je neurčité, ale skalnatý breh napovedá, že nejde o ploché nizozemské pobrežie, ale o výjav z oblasti Stredozemného mora. Skalisko na morskom brehu vytvára prírodný oblúk, tzv. „arco naturale“, typický práve pre tieto krajiny. 

S podobnou „rekvizitou“ pracovali aj mnohí ďalší nizozemskí maliari, napríklad Simon Vlieger. Postavičky námorníkov sú síce schematické, avšak spolu s vlajkou lode pôsobia voči farebne neutrálnej morskej hladine ako oživujúce akcenty. Jednotlivé obrazové elementy — morské vlny, skaliská pobrežia, dramatická obloha — akoby zvýrazňovali nezvládnuteľné sily a hrozbu zániku lodí i človeka. To je jeden z dôvodov, prečo môžeme predpokladať, že mnohé motívy stroskotania mali hlbší metaforický význam, boli podnetom k meditáciám o živote, o úlohe náhody a šťastia i o vlastnom osude.

Cornelis Mahu patril k mnohostranným flámskym maliarom, ktorí tvorili predovšetkým žánrové výjavy a zátišia, ale občas aj mariny.
Dokladom sú dva kompozičné pendanty zo zbierok Galérie mesta Bratislavy, a síce Marina I., a Marina II.

Ivan Rusina ● RUSINA, Ivan. Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku = Masterpieces of Netherlandish Art in Slovakia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2006.