Ikona I.

Jeden z našich najvýznamnejších predstaviteľov štrukturálnej abstrakcie v oblasti kresby, maľby, grafiky, ale najmä sochárstva. Kočiš študoval na VŠVU v Bratislave (1956 – 1961), zúčastňoval sa (aj organizátorsky) Bratislavských konfrontácií. Vrchol tvorby dosiahol v rokoch 1964 – 1965. Jeho rané dielo bolo ovplyvnené svetovými
avangardami, predovšetkým surrealizmom a kubizmom. Vo väčšine (nielen sochárskych) diel nachádzame motív telesa na podstavci. V sochárskej tvorbe pracoval väčšinou s drevom, pričom priznával vertikalitu kmeňa, vzdialene evokujúceho figúru. Povrch sôch „zraňoval“ rôznymi zásahmi, takže tento materiál získaval existenciálne, takmer antropomorfné vyznenie. 

Takmer všetky jeho práce sú monochromatické. Autor využíval aj ready-made, najmä vo svojich reliéfoch, kde ho však nezaujímal nájdený predmet ako taký, ale rozličné štrukturálne kvality, ktoré jeho začlenením dielo získavalo. Výnimočne vytváral aj plastiky z kovových súčiastok. Po druhej polovici 60. rokov sa Kočišov záujem presunul zo štruktúr na geometrické tvary. Dielo z grafického cyklu Ikony (1963) je z obdobia, keď sa Kočiš venoval najmä grafike. Autor tu pracoval s nájdenými materiálmi, ako kúsky špagátov a tkanín, ktoré vkladal do diela (inšpirácia V. Boudníkom a M. Medkom). Niektoré Ikony evokujú totemy, priznávajúc tak inšpiráciu „primitívnym“ umením.

Alexandra Tamásová ● katalóg k výstave Medzi selankou a drámou – príbeh zbierky insitného umenia v SNG