Nič, bod, posun

Práve cez zaujatie procesuálnosťou, oživením rituálnej podstaty výtvarného aktu sa Bartoš presunul na pozície akčného umenia. Jeho rané akcie i nasledujúce aktivity zhustene realizované na prelome rokov 1969–1970, charakterizuje symbolická i autorská rozlúčka s klasickým médiom.

Dôraz na dej, proces akcentuje Bartoš v Pokračovaní prvodotyku (Nič, bod, posun) r. 1969, v maliarskom „triptychu“, v rámci ktorého demonštroval proces vzniku „maľby“ od prázdneho priestoru cez stredový bod až k maliarskemu záznamu – stope (vo farbe namočenej špongie vybiehajúcej z plochy obrazu, ktorú vložil do skrinky vo výstavnej sále akcentujúc tak moment pokračovania v budúcnosti) a jej konkrétne pokračovanie naznačil priamo na výstave na ďalšom paneli (časový prvok zdôraznil aj inštalovaním budíka vo výstavnej sále). 

Bartoš ním zároveň potvrdil inklináciu k fluxusovým východiskám ako nekonečnému otvorenému procesu. V tomto akte demonštrovania maliarskeho záznamu ožívajú však aj niektoré konotácie na gestickú maľbu Georga Mathieua
predvádzanú ako performance pred divákmi na veľké plátno v r. 1957 v Osake. Zmysel pre minimálne gesto, ako i niektoré neskoršie aktivity, ho približuje i niektorým kreáciám japonskej skupiny Gutai (stačí pripomenúť Sabura Murakamiho, ktorý r. 1955 vrhol proti bielemu plátnu mokrou farbou pomaľovaný balón).

Zora Rusinová ● RUSINOVÁ, Zora. Umenie akcie 1965-1989 = Action Art 1965-1989. Bratislava : SNG, 2001.