Trh v Szolnoku

„Dnes je Štedrý večer. Ráno som šiel na ľad. Devätnástka. Maľoval som akvarel (Trh v Szolnoku), ktorý som venoval matke. Maľoval som u sestry, ona čosi šila. Zhovárali sme sa. …. Podľa akvarelu, namaľovaného pre matku, chcem urobiť obraz námestia v Szolnoku a jarmok (motív by sa našiel).“ (24. december 1877), pondelok, Vianoce, (Strážky)

V roku 1877 Mednyánszky po prvýkrát navštívil mesto Szolnok, ktoré sa nachádza na rieke Tisza. Vďaka záujmu rakúskeho maliara Augusta von Pettenkofena (1822–1889) sa toto malebné mestečko stalo od 50. rokov 19. storočia populárnym miestom pre maliarov z Rakúska i Uhorska. Niektorí sem prišli len raz či dvakrát, pre iných bol Szolnok dlhoročným, predovšetkým letným plenérovým ateliérom. Základom ich námetov sa stala nížinatá krajina pri rieke Tisza, žánrovo-krajinársky koncipované námety zo života mesta, jeho špecifická atmosféra počas trhov a lokálne, etnograficky veľmi vizuálne atraktívne komunity.

Mednyánszky pobýval v Szolnoku v roku 1877 a opätovne v roku 1880. Popri osobných kontaktoch, napríklad na rakúsku maliarku Tinu Blau, tu mal možnosť rozpracovať svoje prvé väčšie krajinárske idey, adaptovať osobné skúsenosti z pobytu v Barbizone. Kreslil si motívy rieky, rybárov v Szolnoku a podobne aj jeho zaujal motív trhu so stĺpom sv. Trojice. I na Mednyánszkeho akvareli vidieť rušný život na trhovisku, kde sa predávali kone, dobytok a zelenina, živo sa diskutovalo a handlovalo. V pomernej jednoliatej farebnej mase ľudí si vieme predstaviť rôzne, až exoticky pôsobiace typy (sedliakov, predajcov, Cigánov), ktoré tvorili špecifický mikroorganizmus na námestí sv. Trojice v Szolnoku.

Katarína Beňová ● “Sedem vecí o…” Ladislav Mednyánszky a jeho denníky (medium.com)