Plachetnice v prístave

Jan van Goyen

datace:
rozměry: výška 41.1 cm, šírka 60.0 cm
výtvarný druh: maliarstvo
typ objektu: obrazy
námět: krajina
materiál: dřevo
technika: olej
značení:
galerie: Slovenská národná galéria, SNG
kurátor: Zuzana Ludiková
inventární číslo: O 1025
tagy: loď večer prístav človek voda
kolekce:
licence: Creative Commons License volné dílo
objednat reprodukci stáhnout

Jan van Goyen patril svojou tvorbou nielen k najvýznamnejším holandským krajinárom 17. storočia, ale okolo roku 1630 bol aj spolutvorcom niekoľkých základných typov zobrazení krajiny. Ku kľúčovým a rozšíreným kompozičným schémam patrila riečna krajina s nízko umiestneným horizontom, jednoliatou tonálnou farebnosťou a výraznou hĺbkou priestoru, ktorú dosahoval dlhou diagonálou rieky a pobrežia. 

Dokladá to napokon aj jeho bratislavská kompozícia maľovaná v celej šírke akoby z hladiny rieky, kde pravý breh pozvoľna klesá v diagonále až k vzdialenému horizontu. Vidno na ňom niekoľko architektúr, ktoré evokujú hradby so vstupnou mestskou bránou a ruinou rozpadajúcej sa strážnej veže, schody prístaviska pre člny.

Jan van Goyen pri svojich cestách po Holandsku systematicky kreslil aj mnohé architektúry a tieto kresby potom používal pri svojej práci v ateliéri. Hoci v jeho tvorbe poznáme aj topograficky presné „portréty“ miest (Rhenen, Dordrecht), v tomto prípade pravdepodobne kombinoval rôzne architektúry, takže mesto na brehu rieky má ráz „selektívnej“ skutočnosti oživenej stafážou malých postáv.

 Diagonálny klin pravého brehu s architektúrou a vegetáciou má svoj úbežník na hladine takmer uprostred obrazu, pričom na prirodzené ohnisko prístavu ako centra obchodu a prosperity mesta sa viaže aj perspektívna konštrukcia budov. Prístavný ruch s loďami, člnmi a plachetnicami oživujú drobné postavičky námorníkov na móle.

Dlhú diagonálu rieky vyvažujú viaceré horizontály, napríklad zľava člny s postavami veslárov, nad nimi v diaľke sa črtajúci záliv a napokon pomerne Ďaleký, avšak nízky horizont s náznakmi stromov, kríkov, s člnmi a plachetnicami. Pri evokovaní hĺbky priestoru si maliar pomáhal nielen lineárnou, ale aj svetelnou perspektívou; všetko čo je v diaľke maľoval s neurčitými, hmlistými obrysmi predmetov akoby zahalenými vodným oparom. Vysoká obloha nad krajinou je stvárnená širokými ťahmi štetca, cez mračná prebleskuje modré nebo, na hladine sa okrem svetelných reflexov zrkadlia budovy, lode i ľudia. 

Ivan Rusina ● RUSINA, Ivan. Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku = Masterpieces of Netherlandish Art in Slovakia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2006.