Stroskotanie v búrke

Matthieu van Plattenberg

datace:
rozměry: výška 87.0 cm, šírka 101.5 cm
výtvarný druh: maliarstvoobraz závesný
typ objektu: obrazy
námět: morská krajina
materiál: plátno
technika: olej
značení:
galerie: Slovenská národná galéria, SNG
kurátor: Zuzana Ludiková
inventární číslo: O 4608
tagy: loď búrka vlna útes skala
kolekce:
licence: Creative Commons License volné dílo
objednat reprodukci stáhnout

Hoci niektorí holandskí maliari 17. storočia sa špecializovali na morské búrky a stroskotania lodí, v tvorbe Hansa de Jodeho je síce marina ako žáner bežná, motív stroskotania, ktorý nájdeme aj na bratislavskom obraze, je však výnimkou. Hans de Jode tu zachytil tri lode zmietané prírodnými silami, v zajatí búrky, vetra a vĺn. V pozadí sa potápa obchodná loď, druhá loď narazila na skaliská, námorníci bojujú o holý život a nie je jasné, ako ich úsilie dopadne. 

Priestor, kde sa odohráva dramatický zápas o prežitie, vymedzil maliar pomocou barokového systému pretínajúcich sa diagonál a kulisovite ho rozčlenil reliéfom pobrežia. Prudká diagonála oddeľuje vodnú plochu od morského brehu so zátočinami. Hranica medzi vodou a pevninou sa nedá presne ohraničiť, prelievajú sa cez ňu roztrieštené morské vlny s bielou penou a mihotavými svetlami na hrebeňoch. 

Pobrežie, na ktoré loď narazila, tvoria strmé, rozoklané skaliská, za nimi sa rozprestiera plošina a nasledujú ďalšie priestorové plány, až k vysokému horstvu v pozadí. Ide o divokú krajinu bez náznaku architektúry, ktorá by bližšie lokalizovala miesto stroskotania. Romantický ráz krajiny napovedá, že výjav sa odohráva niekde v Stredomorí, snáď na talianskom pobreží. Hoci v scénach stroskotania sa zvyčajne zobrazoval iba kratučký výsek pevniny, často iba izolované skalisko ohrozujúce loď, tu, naopak, vidíme dlhé, do diaľky sa tiahnuce hornaté pobrežie. Hans de Jode bol bravúrnejší skôr pri maľovaní krajinnej vegetácie, jej nízkeho porastu, než mora samého. 

Pri komponovaní obrazu čerpal viac z flámskej tradície. Na rozdiel od klasickej holandskej schémy pracoval s pomerne vysokým horizontom a výjav zobrazil akoby z nadhľadu. Nielenže sa nedá lokalizovať miesto stroskotania, ale ani určiť typ lodí. Ich tvar nemožno rozoznať, majú roztrhané plachty a chýbajú im zástavy. Ani záchranný čln nemá jasnú formu a postavičky námorníkov pôsobia skôr ako stafáž, akoby ich funkciou bolo len farebne oživiť monochrómnu plochu morskej hladiny. K romantickému vyzneniu krajiny Hansa de Jodeho, dramaticky zmietanej živlami, prispievajú aj „divadelne“ stvárnené oblaky, cez ktoré sa prediera svetlo, aby nielen osvetlilo, ale aj dodalo pátos nerovnému zápasu medzi človekom a prírodou.

Holandský maliar Hans de Jode po krátkom učení v rodnom Haagu odišiel roku 1647 do Talianska, kde sa sformoval jeho slohový názor. Svojimi motívmi, kompozičnými schémami a spôsobom maľby ho ovplyvnila benátska krajinomaľba reprezentovaná Johannom Antonom Eismannom (1604, Salzburg — 1698, Benátky). Druhým jeho inšpiračným impulzom bol romantický ráz krajiny a uvoľnený maliarsky rukopis neapolského maliara Salvatora Rosu (1615, Arenella pri Neapoli — 1673, Rím). Okrem klasických krajín maľoval Hans de Jode scenérie s riekami, bystrinami, vodopádmi, často aj morské zálivy a prístavy s loďami.

Ivan Rusina ● RUSINA, Ivan. Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku = Masterpieces of Netherlandish Art in Slovakia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2006.