Červený a čierny koník

    Semianovi išlo o zaznamenanie prvotného, čistého citového zážitku, vrúcneho prežitia skutočnosti. Podľa generačného druha Dominika Tatarku jeho obrazy boli „úprimné ako býva človek sám v sebe, naučený na vnútornú izoláciu...“. Zaľudňujú ich stratené a osamelo sa hrajúce postavičky detí (Hra s mačkou), koníky pasúce sa v imaginárnych krajinách (Červený a čierny koník), totemy žien „s chlebovými vlasmi“ (Dievča s bielymi vlasmi). Maliar sa obrátil sám k sebe a do seba, inšpiroval sa vlastnou detskou tvorbou ako prameňom nedotknutej výtvarnosti, detský výraz jeho malieb však bol do určitej miery umelý, vymyslený. Poetický účinok obrazu bol postavený na zámerne jednoduchých prostriedkoch, akoby neumelej kresbe a pulzujúcej škvrnovej maľbe. 
 

Katarína Bajcurová ● Moderna : ...to najlepšie čo doma (v galérii) máme... / Koncepcia výstavy a text sprievodcu Katarína Bajcurová . Bratislava : Slovenská národná galéria, 2012