Některé prvky na této stránce nejsou přeloženy do češtiny. ¯\_(ツ)_/¯

Oltár Panny Márie, sv. Mikuláša a sv. Erazma v Bardejove - pôstna strana

Majster z Okoličného

Na zatvorených krídlach oltára sú v strede sústredené štyri výjavy z legendy sv. Mikuláša: vľavo hore sv. Mikuláš obdarúva zlatom tri chudobné dievčiny, vpravo svätec utišuje búrku na mori, vľavo dolu zachraňuje troch mládencov pred sťatím a posledná scéna vpravo dolu zachytáva zázrak so zneuctenou sochou sv. Mikuláša. Minimálne dve z nich – Obdarovanie chudobných dievčat a Záchrana troch mládencov boli vytvorené na základe identických predlôh, ktoré použili na Oltári sv. Mikuláša vo Veľkom Slavkove (1503, dnes MNG Budapest, MNG, 53.541.1-11) z dielne Majstra Pavla. Pevné krídla bardejovského retabula prezentujú zakaždým dve navzájom súvisiace scény nad sebou; vľavo zo života sv. Vavrinca: Nasýtenie chudobných chlebom a Mučenie sv. Vavrinca na žeravom rošte; vpravo martýrium sv. Erazma: hore Bičovanie a dolu navíjanie čreva na rumpál.

Na rozdiel od slávnostnej strany, „žiariacej“ zlatým pozadím, scény zázrakov a martýrií mužských svätcov na pôstnej strane sú ponurejšie, ale tiež oveľa naratívnejšie (i napriek neprimeranému vertikálnemu formátu). Väčšina je situovaná do krajiny a všetky korunuje typická modrá obloha so svetlým horizontom a zlatými hviezdami. Krajina ponúka pomerne hlboké priehľady na zarastené kopce a jazerá, obzvlášť v scénach sv. Mikuláša. V postavách už rozoznať figurálny štýl Majstra z Okoličného, resp. skôr jeho dielne, ešte s účasťou Majstra z Hrabušíc – jednoduché, avšak modelačne prepracované tváre so živými očami, miestami i s väčšou mierou individualizácie. Tieto obrazy ešte nepreukazujú tendenciu k prehľadným kompozíciám ako napr. na okoličnianskom oltári, Naopak, cítiť na nich závislosť na riešeniach známych skôr z ateliéru Oltára Korunovania Panny Márie v Spišskej Kapitule (okolo 1493), v ktorom sa náš majster vyučil. Niektorým expresívnym gestám, napr. u bičujúcich či stínajúcich dráboch, akoby v základe stáli rovnaké predobrazy. Už tu je badateľná závislosť na grafických predlohách, typicky pre tento okruh – skôr v selekcii jednotlivých figurálnych typov než v celkových kompozíciách. Nevidno na nich ešte precíznu, takmer „portrétnu“ modeláciu obličajov ako na smrečianskych triptychoch, no zase naopak – kompozície naratívnych scén sú výjavom z legendy sv. Alžbety v Smrečanoch blízke. 

Bardejovský oltár, prvé (neisto) datované dielo, ktoré vytvorili v samostatnej dielni Majstra z Okoličného je pre ňu charakteristické aj z pohľadu ikonografie. Predstavuje nielen čoraz rutinnejší maliarsky ateliér (pozri výjavy pôstnej strany oltára), ale aj experimentujúceho umelca so zvláštnou senzibilitou k mariánskej tematike. Pokiaľ ide o monogram AR (radocsay 1955, 273), dnes už nezachovaný, jeho vysvetlenie ponúkol Anton glatz 1987 (91/p. 69): nepatril podľa neho umelcovi, lež skôr donátorovi oltára. Mohli ním byť hneď dve osobnosti: Andreas Rauber, bardejovský richtár, alebo Andreas Reich, starosta, resp. vdova toho druhého, v iných prípadoch skutočne doložená ako štedrá mecenáška. To by mohlo vysvetliť tiež silný mariánsky tón.

 

datace:
rozměry: výška 180 cm, šírka 110 cm (skriňa)
výška 180 cm, šírka 55 cm (rozmery krídla)
výška 88 cm, šírka 47 cm ( rozmery maľby)
výtvarný druh: maliarstvo
námět: náboženský motív
kolekce:
materiál: drevo
technika: tempera, zlátenie
značení:
galerie: Bazilika sv. Egídia v Bardejove
místo vzniku: Bardejov

vyhľadávať podľa farieb diela