Některé prvky na této stránce nejsou přeloženy do češtiny. ¯\_(ツ)_/¯
29. března 2024
Kolekce obsahuje 27 děl
4 minuty

Gymnosofia (z gréckeho γυμνός gymnós „nahý“ a σοφία sophía „múdrosť“)

Úlohou tejto kolekcie je poukázať na fenomén nahoty v minulosti a v kontexte dnešenej doby, prípadne vyvolať diskusiu, či podnietiť vlasté úvahy týkajuce sa tejto témy.

V našom každodennom prežívaní má ľudská nahota ambivalentný charakter. Dal by sa rozdeliť na apolónsky, ktorý sa prejavuje skôr negáciou nahoty tela a približujúci sa skôr ku kresťanskému diskurzu prípadne zachádzajúci až k asketizmu a dyonýzovský prístup k telesnosti, ktorý sa dá chápať ako vyzdvihovanie telesných inštinktov, prvkov radosti a živočíšnej stránke človeka. V modernej spoločnosti sú však oba tieto prístupy spojené do chaotickej väzby, ktorá nahotu často vníma pokrytecky a vyznačuje sa výraznou sexualizáciou ľudského tela. Na druhej strane sa stretávame s nahotou ako odmietaním telesnosti prípadne si ju spájame s pocitom hanby a pohoršenia. Otázkou teda je: môže byť nahota akýmsi prístupom k múdrosti? 

Pre pochopenie spojenia slov nahota a múdrosť je potrebné nahliadnuť do dôb klasickej vzdelanosti, kedy bol tento fenomén prirodzenou súčasťou filozofických a náboženských ideí.

Oba prístupy vnímania nahoty tela boli formované už v minulosti. Napríklad v starej Mezopotámií nahé telo vyjadrovalo predovšetkým ponížené a podradné postavenie sluhu alebo zajatca odvádzaného do otroctva. V mnohých náboženstvách bolo a stále je hlavnou povinnosťou človeka uspokojovať potreby Boha, prípadne v neho veriť a milovať ho, preto je v tomto kontexte nahota prejavom animálneho, nekultúrneho a svetského zatiaľ čo odev symbolizuje civilizovanosť, ľudskosť a sakrálny prístup k životu. Celkom iné významové zaradenie mala nahota v prostredí starého Grécka, kde nahota bola nie len prirodzenosťou, ale aj faktorom edukácie a nadradenosti.  V gymnasiach, kúpeľoch či pri športových podujatiach bolo nahé telo znakom kultúrnej svojprávnosti, čo však neznamená, že inde bola nahota prípustná. Stále mala charakter niečoho posvätného a napokon, s nahým telom sa stretávame práve v umení, v ktorom boli nahí zobrazovaní aj samotní bohovia a umelecké dielo malo parafrázovať ideál telesnej krásy prípadne bolo úzko späté s kalokagatiou. 

V dnešnej spoločnosti je nahota ešte stále vnímaná duálne. Na jednej strane je popieraná, braná ako niečo výstredné, neúctihodné a na druhej strane je nahota spopularizovaná cestou, ktorá sa prikláňa k sexualizácií a pornoizácií ľudského tela. Otázkou teda nie je len či sú oba tieto prístupy správne, ale či je vôbec možné nájsť medzi nimi akýsi prienik v spoločnosti, ktorá je už vyformovaná dvojakým protipólnym vnímaním nahého tela. Mnohovrstevnosť fenoménu nahoty je zrejmá už len z tohto krátkeho príspevku, čo znamená, že nahé telo bude vždy skôr predmetom úvah a diskusii ako jedného a správneho názoru. Preto by sme si mali klásť individuálne otázky týkajúce sa nášho postoja k telu a k tomu ako ho vnímame v našom okolí. Môže byť prijatie nahoty prostriedkom k zmene? Kde sú jej hranice a kto by ich mal určovať? Prečo je nahé telo sexualizované alebo dehonestované? Môže byť nahota tabu? Ako vnímame naše vlastné telo a ako chceme aby bolo vnímané dnešnou spoločnosťou?

 

Zdroj:  http://www.klemens.sav.sk/fiusav/doc/filozofia/2010/7/683-690.pdf
Autori: IVO JIRÁSEK, Fakulta tělesné kultury Univerzity Palackého v Olomouci, ČR
            PAVEL HLAVINKA, Právnická fakulta Univerzity Palackého v Olomouci, ČR
 
Autor kolekcie: Romana Fabová
Nové kolekce, články a tipy na výtvarná díla 2x měsíčně
Odesláním souhlasím se zpracováním osobních údajů.