Podobizeň dámy v klobúku

Emilio Fiaschi – autor predlohy, Taliansky autor z 1. polovice 20. storočia

datovanie:
miery: výška 71.5 cm
výtvarný druh: sochárstvobusta
žáner: portrét
materiál: kararský mramor
carrarský mramor
technika: sekanie
značenie:
inštitúcia: Galéria mesta Bratislavy, GMB
kurátor: Dominika Zbončáková
inventárne číslo: B 1254
tagy: klobúk žena tvár závoj

Podobizeň dámy v klobúku so závojom vytvoril neoklasicistický taliansky sochár Emilio Fiaschi (1858–1941) ako jeden z príkladov svojej precíznej práce s drapériou vytesanou do kameňa. Rodák z toskánskej Volterry bol potomkom rodiny kamenárov a sochárov, dva roky študoval na Akadémii krásnych umení vo Florencii, kde sa aj usadil. Venoval sa poväčšine historizujúcej realistickej komornej plastike v kararskom mramore a alabastri a zameral sa na populárne meštianske žánre ako (prevažne ženské) alegorické postavy, akty a busty. Z niektorých vieme odčítať aj súdobé módne trendy v rámci spoločenských konvencií, ktoré definovali život žien v súdobej mestskej spoločnosti. Pre vydatú ženu v bolo nemysliteľné, aby vychádzala z domu prostovlasá, vidiecka žena nemohla byť bez čepca či šatky, mestská dáma bez klobúka.

Až do 30. rokov 20. storočia to prísne platilo pre európske a americké ženy z vyšších vrstiev, aj zo strednej triedy. Pokrývka hlavy patrila spolu s rukavičkami, prípadne aj so závojom a slnečníkom k odevným doplnkom, ktoré oddávna dotvárali celkový vzhľad dámy a mali ju chrániť pred špinou, slnkom a vetrom. Boli však tiež potvrdením statusu ženy a jej príslušnosti k nejakému mužovi. Závoj na prekrytie očí nosa a úst z priehľadnej látky alebo sieťky na klobúku či čepci sa v Európe objavil v 18. storočí a vyvíjal sa v rôznych podobách a dĺžkach ako súčasť slávnostných odevov až do súčasnosti.

Ešte na prelome 19. a 20. storočia sa od dámy vyžadovalo, aby podľa príležitosti a situácie menila pokrývku hlavy aj niekoľkokrát počas dňa. Okolo roku 1910 prišli do módy vzorované závoje na vonkajšie použitie. Fiaschiho busta mladej ženy by mohla zobrazovať aj nový druh tohto doplnku, určený pre ochranu dámy pri jazde automobilom. A hoci sa „za mrežami“ závoja šťastne usmieva, predstavme si všetky tie ženské hlavy uväznené po stáročia podľa módy patriarchálnym diktátom krásy a cudnosti. Pripomína nám tak aj dlhý boj žien za rovnoprávnosť pohlaví a o „vlastnú izbu“ — ako slobodný priestor života, nezávislý od rodiny, nazvala anglická spisovateľka Virginia Woolfová. O možnosť samé rozhodovať o vlastnej hlave, tele a osude.

Lucia Gregorová Stach ● “Sedem” (vz)rúšok o zložitých vzťahoch duše, tela a látky. (Medium.com)