Púčkove domy pri Bratislave

Počtom diel i šírkou svojho záberu je významná väčšia kolekcia drobných kolorovaných leptov rakúskeho krajinára, kresliara a grafika Johanna Vincenza Reima (1796 – 1858), ktorý v rámci svojho rozsiahleho diela mapujúceho približne v rokoch 1837 až 1850 podunajskú monarchiu vytvoril aj vyše dvadsať pohľadov na Prešporok. Celý jeho počin môžeme zaradiť do skupiny ilustrovaných vlastivedných edícií, ktoré vznikali už v 30. rokoch 19. storočia, pričom Reim vo svojich pomerne nenáročných obrázkoch zároveň akoby udržiaval idylu predrevolučného diania. Okrem obligátnych pohľadov do mestského interiéru na najvýznamnejšie námestia a ulice Prešporka a ďalších pohľadov na Aukaffee, Kaplnku na Hlbokej ceste, Červený most a parný mlyn či Železnú studničku, patrili k námetovo najvzácnejším pohľady na Nový svet a Púčikov dom. Predstavujú akoby momentky z výletu, no zároveň s náznakom reálnej podoby týchto miest.

Púčikove domy, sa do konca 19. storočia rozrástli nielen čo do veľkosti objektov, ale aj do ich počtu.100 Stali sa miestom spoločenskej zábavy a oddychu s dobovými hrami, hudbou a tancom, i s primeraným občerstvením, ale najmä cieľom vychádzok do prírody Prešporčanov viacerých generácií. Niektoré z nich ešte stihli zachytiť prvé pohľadnice, ale inak sa už z bratislavskej mestskej krajiny celkom stratili.

Martin Čičo ● Oddychové a výletné miesta Prešporka koncom 18. a v prvej polovici 19. storočia v kontexte rozvoja krajinárstva (Forum Historiae, 2016, roč. 10, č. 2, s. 111-137)