Obec Svätý Jur

Jozef Anton Lántz

datovanie:
miery: výška 24.4 cm, šírka 36.0 cm, výška 29.5 cm, šírka 40.5 cm
výtvarný druh: grafikavoľná
žáner: krajina
figurálna štafáž
animálna štafáž
materiál: papier
technika: litografia
značenie:
inštitúcia: Galéria mesta Bratislavy, GMB
inventárne číslo: C 7540
v kolekciách:
geografická oblasť: Svätý Jur
zo súboru: Album litografií tlačených u J.Trentsenského v Budapešti, r.1827

Pravdepodobne v súvislosti so zvýšeným záujmom o krajinu a okolie Prešporka aj medzi snemovými hosťami, resp. ich rodinnými príslušníkmi, sa J. A. Lántz rozhodol vytvoriť a vydať svoj album Dvadsať malebných pohľadov z Prešporskej stolice ako návod na cestu popri Karpatoch. Použil pritom modernejšiu grafickú techniku litografie, ktorej výsledné stvárnenia pôsobili aj bez dodatočného kolorovania takmer ako kresba a mohli byť teda predávané za nižšiu cenu, čo zasa mohlo zvýšiť ich predajnosť. Zachovali sa nám aj kolorované exempláre, hoci v menšom rozsahu, takže tento autorov odhad sa ukázal ako správny. Ako napovedá názov albumu, išlo o vizuálne podnety či „sprevádzanie“ divákov v úlohe návštevníkov zobrazených lokalít.

Lántz sa pritom vydal popri Karpatoch z oboch strán, pričom od Záhoria vytvoril pohľady na medené hámre pri Borinke, hrad Pajštún, Borský sv. Mikuláš a dva pohľady venoval Plaveckému Podhradiu – obci a hradu. Z opačnej, východnej strany Malých Karpát, zobrazil mestečká sv. Jur, Pezinok, Modru, Častú, hrad Červený Kameň a jeho okolie a Smolenice s ruinami Smolenického hradu, pričom takmer zhodné lokality v kapitole o „vzdialenejšom okolí Prešporka“ opísal aj P. Ballus vo svojom sprievodcovi. Na ostatných grafických listoch Lántz zobrazil mesto Prešporok respektíve jeho blízke okolie: vstupný pohľad na hrad od severozápadu, ktorý vytvoril, ako sa uvádza v titule, od záhrad Mateja von Habermayera, ďalej pohľad na hrad a Schlossberg od západu, na Kaplnku Panny Márie Snežnej na Hlbokej ceste, pohľad zo záhrad prof. Szeleczkého, ďalší na obec Devín a napokon dva pohľady na Devínsky hrad.

Lántzovi sa v albume podarilo priniesť autonómny pohľad na tú-ktorú lokalitu a vo všetkých spolu zároveň vytvoriť príťažlivý obraz krajiny malokarpatskej oblasti.

Martin Čičo ● Oddychové a výletné miesta Prešporka koncom 18. a v prvej polovici 19. storočia v kontexte rozvoja krajinárstva (Forum Historiae, 2016, roč. 10, č. 2, s. 111-137)