Odovzdávanie kontingentu na hornej Orave

Mária Medvecká

Mária Medvecká – Odovzdávanie kontingentu na hornej Orave
datovanie:
miery: výška 171.0 cm, šírka 270.0 cm
výtvarný druh: maliarstvoobraz závesný
typ objektu: závesný obraz
žáner: figurálna kompozícia
materiál: plátno
technika: olej
značenie:
inštitúcia: Oravská galéria, OGD
inventárne číslo: O 1713
v kolekciách:

Odovzdávanie kontingentu na Hornej Orave od Márie Medveckej patrí medzi najznámejšie diela slovenského socialistického realizmu. Autorka bola zaň ovenčená Štátnou cenou Klementa Gottwalda. Obraz doslova obehol všetky veľké výstavy v prvej polovici päťdesiatych rokov. Úspech tohto obrazu nebol ani tak v zvládnutí realistickej maľby, napriek tomu, že údajne celé dielo dýcha sviežim optimizmom, bola to predovšetkým téma, resp. jej spracovanie, vďaka čomu bolo oslavované. Autorka si vybrala jednu z nepopulárnych praktík obdobia nástupu socialistického poľnohospodárstva, súvisiacu s kolektivizáciou dediny – odovzdávanie predpísaných potravinových „prebytkov“ štátu, tzv. kontingentov. Téma, ktorá úzko súvisela so zakladaním družstiev a na Slovensku patrila v tom čase k politicky najcitlivejším. 

Kolektivizácia a zakladanie družstiev sa organizovalo násilnou cestou, čo v roku 1953 kritizoval aj sám Antonín Zápotocký a čo napokon celý proces iba skomplikovalo. Práve preto bolo jej propagandistické stvárnenie u politikov také populárne, pretože Medvecká spravila presne to, čo sa vyžadovalo – nielenže ponúkla „návod“, ako sa v novej situácii správať, ale „na slávu večnú“ zobrazila dejinný úsek tak, ako mal prebiehať, ako si strana želala, aby prebiehal, a ako si želala, aby sa naň spomínalo. Preto je Odovzdávanie kontingentu v tomto kontexte dielom sorely „par excellence“. 

A práve preto ho v tom čase na Orave neprijali dobre, pre toto klamstvo, ktoré bolo v Prahe a Bratislave oslavované – „v čase vzniku diela sa na umelkyňu mnohí krajania na Orave hnevali, pretože v skutočnosti kontingenty neodovzdávali s tým úsmevom, ktorý ona predvídala – ale po čase, keď družstevné hnutie zapustilo hlboké korene, prihlásili sa k jej vtedajšiemu chápaniu, a toto sa volá budúcnostný aspekt“. 

Hoci interpretácie Medveckej diel boli vysvetľované ako niečo, čo predbieha aktuálne myslenie ľudí a ponúka akúsi víziu budúceho pochopenia, dnes sú ukážkou toho nepríjemnejšieho, čo socialistický realizmus tých čias vyprodukoval. Oslavujú konkrétne tragické úseky našich dejín.

Alexandra Kusá ● KUSÁ, Alexandra. Prerušená pieseň : Výtvarné umenie v časoch stalinskej kultúrnej praxe 1948-1956. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2019.