Happsoc I., Bratislava, 2.–8. V. 1965 (Doplnené vydanie 1975)

Stanislav Filko, Alex Mlynárčik

datovanie:
miery: výška 16.5 cm, šírka 28.5 cm
výtvarný druh: grafikaknižnáiné médiáantihappeninginé médiáautorská knihainé médiáevent
žáner: konceptuálny motív
sociálny motív
materiál: farebný papier
hrubší papier
technika: fix, červený
pero, čierne
autorská ofsetová tlač
značenie:
inštitúcia: Stredoslovenská galéria, SGB
inventárne číslo: IM 19
v kolekciách:
z celku: Happsoc I., Bratislava, 2.–8. V. 1965 (Doplnené vydanie 1975)

Prvý spoločný projekt Alexa Mlynárčika a Stana Filka HAPPSOC I. je už všeobecne známym medzníkom nielen v slovenskom umení, ale považuje sa za kľúčové dielo aj v umení na východ od železnej opony.  Obidvaja autori pred 1. májom 1965 rozposlali zvláštnu tlačovinu, v ktorej pozývajú k účasti na HAPPSOC (spočiatku ešte bez poradového čísla I.) Realizácia mala prebiehať v dňoch medzi 2. – 8. májom 1965., teda počas siedmich dní medzi dvoma štátnymi sviatkami – 1. máj bol oslavovaný ako „sviatok pracujúcich“ a 9. mája sa pripomínalo výročie oslobodenia Československa Červenou armádou. Každý deň v danom mieste, Bratislave, predstavoval samostatnú „skutočnosť“. K pozvánke bola pripojená strojopisná príloha, uvádzajúca „objekty“, zoradené podľa zoznamu na spočítané, nespočítané, či existujúce iba v jednom exemplári.

Adresáti asi často nevedeli, čo si s tým majú počať. Možno aj preto zakrátko nasledoval Manifest HAPPSOC, ktorý poskytol akési vysvetlenie: HAPPSOC je akciou, nabádajúcou k vnímaniu „nájdenej reality, vymedzenej v čase a priestore“, ktorá „pôsobí silou svojich vzťahov a napätí... Zverejnenie tejto skutočnosti... , ktorá „šokuje svojou holou existenciou“. Keď autori HAPPSOC I. upriamili pozornosť na všedné dni, každodenné „skutočnosti“ Bratislavy medzi dvoma povinnými sviatkami, akoby chceli naznačiť, že existuje možnosť vymaniť sa z politického zovretia a venovať sa naplno bežnému životu a užitočným aktivitám, napr. športu a cestovaniu.

Skratku HAPPSOC autori svojho času neobjasnili, a tak býva dešifrovaná rôzne, najčastejšie ako happen society (dejúca sa spoločnosť), spojenie société trouvée (nájdená spoločnosť), objavil sa aj výraz „sociálny happening“. Prednosťou HAPPSOC I. nie je to, že ponúka istý výsek skutočnosti ako umelecké dielo, ale to, že tento zvolený výsek vnútorne diferencuje a kontextualizuje.

Pri vnímaní „nesmiernej šírky existujúcich súvislostí“ si uvedomíme, že objekty v zozname HAPPSOC I. sú zoradené podľa systému pripomínajúceho štatistický výkaz. Najprv sa uvádzajú počty ľudí, rozdelených podľa pohlavia, potom domáce zvieratá a za nimi spotrebné predmety. Lenže doprostred zoznamu sa vklíni nesystémový prvok, niečo očividné, čo nie je treba spočítavať – 1 Hrad, 1 Dunaj a 1 Bratislava ako celok. Celá jedna „skutočnosť“ Bratislavy sa tak zamieša medzi jej časti. Takisto nie je jasné, prečo niektoré obdobné objekty (divadlá) sa dajú spočítať a iné (kiná) nie. Tieto štatistické súčty skôr predstavovali „chybu v systéme“ a prezrádzali tak skrytý parodický úmysel autorov.

Aurel Hrabušický ● Katalóg Stano Filko – Poézia o priestore a kozme, SNG, 2016