Kristov krst

Téme Krst Krista venoval autor dva listy. Oba sú inscenované takmer identicky, čo len poukazuje na dobovú ikonografickú konvenciu. Je ňou symetrická kompozícia so zjavením sa Boha-Otca s holubicou Ducha Svätého priamo nad Ježišom – táto teofánia je zároveň potvrdením jeho mesiášskeho poslania i prítomnosť asistujúceho anjela ako nebeského posla. Predsa sú však medzi nimi obsahové a najmä formálne rozdiely, ktoré odzrkadľujú väčší časový odstup vzniku oboch diel navzájom, ako aj premeny autorovho štýlu. Na našom liste Ján Krstiteľ Ježiša krstí, lejúc mu vodu z krčaha na hlavu, na tom druhom drží v ľavej ruke knihu a pravou už pokrsteného žehná.

Zaujímavejšie sú formálne rozdiely, ešte viac pri porovnaní s kresbou pripisovanou autorovi, prípadne pochádzajúcou z jeho dielne (Höfler 2007, 117; Paris, Musée du Louvre). Najnápadnejšia odlišnosť je v stvárnení odevu sv. Jána Krstiteľa, ktorý na kresbe pôsobí oveľa reálnejšie – prilieha k telu, pohyby sú čitateľné, majú svoju logiku a prirodzenosť. Podľa Janeza Höflera však práve toto diskvalifikuje Majstra E.S. ako autora kresby. Drapéria na rytine je priam opulentná, zakrýva celé telo a mohutný lem plášťa vedený spoza chrbta a ľavej ruky, akoby vytváral bariéru medzi krstiacim a krsteným, predsa však – a to je to majstrovstvo – postoj i pohyb sú dobre čitateľné a majú svoju logiku. Na druhej strane subtílne stvárnený Ježiš s príliš zvýrazneným obrysom, lámavé drapérie i samotná technika s výraznejším tieňovaním, hoci zatiaľ len jemnými a krátkymi paralelnými čiarami, dovoľujú vznik prvej medirytiny zaradiť do strednej periódy autorovej tvorby medzi roky 1450 – 1455, zatiaľ čo druhý list posúvajú výraznejšie formálne redukcie v tieňovaní i poňatí drapérie až do záverečného obdobia po roku 1460 (Höfler 2007, 210-211).