Konceptuálne tvarovanie architektúry ZOO

Autor študoval maľbu na VŠVU v Bratislave (1957 – 1965), ale takmer vzápätí po dokončení štúdií sa od maľby v tradičnom slova zmysle odklonil. Predzvesťou tohto vývoja je už akcia Rozdávanie z roku 1965, keď Bartoš pozvážal do budovy školy na Gorazdovej ulici všetky svoje obrazy a porozdával ich pozvaným priateľom a známym. Čoraz viac sa zaoberal maľbou ako procesom, vlastnosťami maliarskej hmoty a pod., z čoho vznikali projekty na pomedzí maľby a akčného umenia. Konečný produkt bol čoraz menej dôležitý; to, o čo šlo, bol proces. 

Jeho východiská majú blízko k Fluxusu, ale aj k aktivitám japonskej skupiny Gutai. Pracoval s prírodnými, pominuteľnými materiálmi (napr. ľad, sneh, bahno), bez snahy fixovať svoje aktivity do podoby výsledného artefaktu. Jeho tvorba sa stále viac dematerializovala, oslobodzovala nielen od hotového diela, ale aj od použitia materiálov ako takých. V našom prostredí je neobvyklým zjavom Bartošova práca so zvieratami. Či už je to v nábožensky ladenom Pasení ovečky z roku 1979 alebo ako dlhodobá aktivita na poli šľachtenia holubov (pričom za svoje úspechy získal aj odborné chovateľské ocenenia). 

Významnú časť jeho diela tvoria konceptuálne kresby-návody, rôzne schémy a plániky, kombinované s textom. Hoci zbierka insitného umenia v SNG nedisponuje veľkým počtom prác tohto typu, jednotlivé ročníky Trienále ukázali, že aj vo sfére outsider art sa dostáva k slovu štýl, ktorý by sme mohli nazvať „konceptuálnym“ v tom zmysle, že jeho autori prepájajú vo svojich kresbách a maľbách obraz s písmom, diela majú formu rôznych máp, plánikov a pod.

Alexandra Tamásová ● katalóg k výstave Medzi selankou a drámou – príbeh zbierky insitného umenia v SNG