Autorka pochádzala z rodiny slovenských sklárov z Novej Bane. Vyučila sa za modistku a neskôr pracovala ako vedúca v predajni odevov v Kyjove. Keď v roku 1940 ovdovela, kresba sa jej stala v samote prostriedkom komunikácie s fyzicky neprítomnou blízkou bytosťou a jediným podstatným zmyslom života.
Marková najprv kreslila ceruzkou, neskôr začala svoje kvety a kvetinové ornamenty dopĺňať farebnými pastelmi. Motívy neboli z reálneho sveta, ale vyrastali v jej svete fantázie. Sama vždy zdôrazňovala, že kresby sú celkom spontánne: „Priťahujú ma svety, kde nie sú reálne tvary.“ Kresliť začínala v dolnom pravom rohu a kompozície budovala z tohto miesta po celej ploche.
Po prvýkrát vystavovala v roku 1950 v rodnom Kyjove. Od toho času boli jej neobyčajne pôsobivé diela predstavené na mnohých samostatných i kolektívnych výstavách (Brno, Praha, Ostrava, Olomouc, Litoměřice, Bratislava, Rím, Helsinki, Amsterdam). Diela C. Markovej vlastní Collection de l’art brut v Lausanne, Slovenská národná galéria v Bratislave, Severočeská galéria výtvarného umenia, Litoměřice, Mestské múzeum Nová Paka, Múzeum umenia v Olomouci.
Katarína Čierna ●
katalóg k výstave Medzi selankou a drámou – príbeh zbierky insitného umenia v SNG