Krajina s potokom a mostom

Adriaen Hendricksz. Verboom

datovanie:
miery: výška 54.1 cm, šírka 71.1 cm
výtvarný druh: maliarstvo
žáner: krajina
materiál: dubové drevo
technika: olej
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: O 1085
tagy: stromy oblaky
v kolekciách:
licencia: Creative Commons License voľné dielo
objednať reprodukciu stiahnuť

Adriaen Verboom využíval vo svojej tvorbe často tradičnú kompozičnú schému obľúbenú pri maľovaní krajiny u haarlemských maliarov okolo polovice 17. storočia. Prvý plán zvyčajne tvoril úzky, tmavý pás s detailne maľovanými kvetinami, rastlinami, kríkmi a za ním nasledovali ďalšie, striedavo presvetlené a tmavé pásy krajiny. Horizontály jednotlivých plánov vyvažovali vertikály stromov, pričom celok zvyčajne určovala výrazná baroková diagonála, či už potok, alebo cesta vťahujúca oko diváka do krajiny a vytvárajúca priehľad do hĺbky otvoreného priestoru.

Verboom vyšiel z tohto princípu aj pri kompozícii bratislavského obrazu, a tak za tmavým repussoirovým prvým plánom nasleduje svetlý pás s cestou lemovanou stromami, paralelný so spodným okrajom obrazu a cez ne priečne smeruje diagonála riečky. Skoro monochromatická farebnosť obrazu stvárneného v tmavohnedých, sivých tónoch, evokuje ponurú náladu a je predzvesťou búrky.

Zatiaľ čo v korunách stromov maliar pracoval s tenkou chvejivou vibrujúcou vrstvou svetla a farby, takže voči nebu pôsobia listy stromov ako priesvitné až priezračné, v prvom pláne naopak zdôraznil terén modeláciou farebnou pastou a svetlom divadelne nasvietil obrysy krovia. Verboom, podobne ako ďalší haarlemskí krajinári používal častokrát postavy iba ako doplnok. Aj tu mu skupina sediacich vidiečanov vpravo slúži ako stafáž. 

Obe časti spája most, po ktorom kráča muž s dieťaťom a gestom ruky mu ukazuje smer ich cesty. Figúry na moste môžu mať však aj symbolickú úlohu. Môže ísť o pútnikov, ale napríklad aj o učiteľa a žiaka, či sprievodcu životom, profánnu verziu Tobiáša s anjelom. Je pravdepodobné, že Verboomova krajina nie je iba zobrazením prírody, ale v druhej významovej rovine aj symbolickým výjavom. Je zdrojom náboženskej kontemplácie, kde obsah viditeľný svetu v sebe nesie duchovné posolstvo „moralizujúcej krajiny“. Nedokladá to iba dvojica na moste, ale aj celková atmosféra obrazu, akési napätie celku, spolu s viacerými „metaforickými“ atribútmi tejto školy, napríklad starým práchnivejúcim stromom v pozadí, či mostom cez riečku.

 V tomto zmysle možno chápať aj zreteľnú bipolárnosť ľavej i pravej časti obrazu, ich obsahový a formálny protiklad. Zatiaľ čo na obraze vľavo namaľoval Verboom dramatické búrkové oblaky, sprava preniká jasné rozptýlené svetlo. Ak v ľavej časti dominuje starý pokrútený „ruisdaelovský“ strom s olámanými hrčovitými vetvami, deformovaný vetrom a búrkami ako evokácia zániku, rozpadu či pominuteľnosti, stromy za mostom na druhej strane rieky sú mladé, vysoké, košaté s presvetlenými korunami. V Starom zákone je ľudský život ponímaný ako „strom zasadený pri tečúcej vode“ (Ž 1,3) a je aj významovou paralelou neodvratnosti smrti (Jb 14, 7 — 12). 
 

Ivan Rusina ● RUSINA, Ivan. Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku = Masterpieces of Netherlandish Art in Slovakia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2006.