Zavraždený básnik

Ján Mudroch

Viac informácii o diele v článku Ján Mudroch - Zavraždený básnik


 

Ako mnoho iných kľúčových diel maliarstva 19. a 20. storočia, i Mudrochov obraz bol vytvorený na základe fotografie. Ide o snímku fotografa Manuela Álvareza Brava Zavraždený štrajkujúci robotník (Obrero en huelga, asesinado), ktorú v roku 1934 vytvoril po potlačení odborárskej vzbury v mexickom meste Tehuantepec (Oaxaca). Dnes síce patrí do kánonu reportážnej fotografie 20. storočia, bezprostredne po svojom  vzniku však vyvolala pozornosť len v lokálnych médiách. Až v roku 1939 ju v Paríži uverejnila surrealistická revue Minotaure ako sprievodnú ilustráciu k článku André Bretona Souvenir du Mexique. To bolo tiež  miesto „poetizácie“ brutálneho motívu: z robotníka bojujúceho za sociálne práva sa stáva univerzálny bojovník za slobodu, odkiaľ už bol len krôčik k básnikovi – „hlasu národa“.

Československo bolo roku 1939 síce ešte relatívne vzdialené krvavej vojne, práve sa však stalo obeťou strategicko-politických rozhodnutí svetových mocností. V tomto prostredí teda motív rezonoval ako kondenzát viacerých udalostí. Azda  najviac ako ozvena španielskeho protifašistického odboja, v ktorom sa viacerí umelci skutočne angažovali (o. i. Federico García Lorca, ale tiež Joan Miró či Pablo Picasso). Svoju úlohu zohrala tiež afinita  slovenských spisovateľov a umelcov okolo ľavicovej Revue DAV; okrem ruského, orientovali sa aj na francúzske intelektuálne prostredie.

Téma utrpenia a násilia Mudrocha zamestnávala v rokoch pred vytvorením Umlčaného akosi intenzívnejšie. Nie je to iba silný motív, ktorý z obrazu Zavraždený básnik urobil jedno zo zásadných diel moderného  slovenského umenia. Maliar síce kompozíciu fotografie prebral takpovediac 1 : 1, no expresívnou maľbou akoby do krajnosti stupňoval napätie medzi životom a smrťou. Krv na zemi bola od antiky vnímaná ako metafora smrti (Artemidoros). Na čiernobielej fotografii statický (a vlastne lakonický) záber na telo mŕtveho muža ležiaceho na dlažbe sa však v maľbe ešte raz vráti na spomínanú hranicu.

Obraz motív trochu očistil od „dokumentárneho kontextu“ (napr. cípu zástavy v pozadí) a telo ešte viac priblížil k divákovi. Ale sú to práve farebné kontrasty, predovšetkým jasná červená farba krvi nanesená na plátno rýchlymi ťahmi špachtľou (celkom v tradícii Holanďana Fransa Halsa, no tiež frontových reportážnych maliarov začiatku 20. storočia), ktorým v tejto novej inscenácii pripadla rozhodujúca úloha: Telo robotníka (básnika) necháva krvácať rovno pred očami diváka.

Dušan Buran ● Katalóg k výstave Krv (2015)

datovanie:
miery: výška 59.5 cm, šírka 80.0 cm
v kolekciách:
materiál: plátno
technika: olej
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: O 1383
žáner: figurálna kompozícia
v kolekciách:
materiál: plátno
technika: olej
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: O 1383