datovanie:
miery: výška 54.3 cm, šírka 84.5 cm
výtvarný druh: maliarstvo
žáner: dedinská krajina
materiál: plátno
technika: olej
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: O 2424
v kolekciách:
objednať reprodukciu

Po nástupnej vlne výtvarnej moderny zosobnenej postavou a emblematickým dielom Martina Benku prišla druhá generácia, ktorá sa s jeho odkazom vyrovnávala. Jej predstavitelia prijali Benkovu iniciatívu – hľadanie modernej podoby „slovenskosti“ kriticky, či skôr polemicky, o čom svedčia aj Bazovského práce z 30. rokov. Napriek tomu sme do výberu nezaradili dielo z medzivojnového obdobia, ale, naopak, zo záverečného obdobia tvorby. Spravodlivo, takmer ako pomyselné božie mlyny, prezentujeme dielo, ktoré navzdory osudu ukázalo, ako autor v osamení a spoločenskom odsúdení pre nezvládnutie dobového socialistického realizmu konzekventne udržiaval kontinuitu s medzivojnovou modernou.

Táto posledná vývojová fáza začala približne v roku 1952, keď začal výraznejšie artikulovať tvar, siluetu i plochu maľovaných predmetov, a tak znásoboval účinnosť ich farebného podania. Namiesto maľby „alla prima“ začal využívať už predtým pomaľované podklady. „Pritom veľmi uvážene a s rafinovaným vkusom využíval fragmenty čiastočne pomaľovaných pozadí alebo aj celých svojich starších obrazov na vytvorenie nových farebných i štrukturálnych efektov, na prekvapujúce tvarové i farebné kombinácie“ (Vaculík).

Pri komponovaní tohto obrazu si autor opäť vybral erbový motív, ktorý podal v teplých sýtych tónoch. Už dávno však nejde o „totemickú pripomienku slovenského“, ale viac ako inokedy o metaforu. To „slovenské“ zobrazil tak, aby vyjadrilo univerzálnym spôsobom jeho osobné rozpoloženie. Vybratý motív podal v súlade so svojou životnou situáciou takým spôsobom, že aj bez názvu sú samota a smútok priam hmatateľné aj po vyše päťdesiatich rokoch.

Zo všetkých slovenských maliarov nepriaznivá totalitná klíma 50. rokov najviac postihla práve Bazovského. Autorovi sa nikdy nepodarilo adaptovať a pracovať v súlade s proklamovanou doktrínou socialistického realizmu – skutočne nevedel maľovať proti svojmu presvedčeniu, pretože maľovanie bolo preň viac než prácou, viac než spodobovaním sveta, bolo akousi potrebou, súčasťou jeho osobnosti a osobitosti. Napriek tomu patrí predčasný záver Bazovského tvorby, ktorého je práve Samota dobrým príkladom k jej všeobecne uznávanému vrcholu.

Alexandra Kusá ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.