Aeneas a Sibyla kúmska v podsvetí

Jan Brueghel st.

datovanie:
miery: výška 44.4 cm, šírka 66.6 cm
výtvarný druh: maliarstvo
žáner: náboženský motív
materiál: medený plech
technika: olej
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: O 3003
v kolekciách:
licencia: Creative Commons License voľné dielo
objednať reprodukciu stiahnuť

Antverpský maliar Jan Brueghel st., syn svojho slávnejšieho otca Pietra Bruegela často stvárňoval fantastické výjavy späté s peklom, strašidelnými bytosťami, diablami a ohňami podsvetia.  Ku kľúčovým témam uvedenej Brueghelovej ikonografie patrili: Juno v podsvetí, Eneas a Sibyla v podsvetí, Pokušenie sv. Antona a Kristus v predpeklí.

K niektorým sa viackrát vrátil v rôznych variantoch. Klasickým príkladom je scéna z Vergíliovej Eneidy, kde Eneas sprevádzaný Sibylou Kúmskou zostúpili do podsvetia a putujú ním (Kniha VI). Tento výjav poznáme v dvoch verziách v Budapešti a vo viedenskej verzii. Svojou ikonografiou, slohovými znakmi, spôsobom stvárnenia pekelného výjavu, ale aj postavou a odevom Eneasa, ako aj ďalšími detailmi, sa do tejto skupiny radí aj bratislavské dielo.

Na rozdiel od nich však nezobrazuje putovanie podsvetím, ale len akýsi „úvod“ k nemu. Obe postavy maliar zachytil po ich vstupe (s ochrannou vetvičkou) do sveta pekla, hneď potom, čo za nimi zapadla mreža „hradnej brány“ a situoval ich do ľavej časti prvého obrazového plánu, stojacich pod torzom antického chrámu. Odtiaľ, z akejsi plošiny, si Eneas obzerá pekelnú krajinu, ktorá sa pred ním rozprestiera až k horizontu, v priehľadoch do diaľky zjednotená dymom a pekelnými ohňami.

Namiesto ohromného „tienistého brestu, kde bývajú preludné Sny“ (Vergílius, Eneida, Kniha VI) sa vpravo týči holý vysoký pahýľ stromu, na ktorého vrchole vidno pekelné príšery. Pod ním vedie cesta dolu, do hĺbky, k rieke Acheront, kde na brehu čakajú duše na prevoz, a po ktorej pláva Cháronov čln. Vpravo na kopci sa týči hrad Tartaros s tromi vežami, údolie za riekou je zaplnené množstvom tých, ktorým sa už podarilo dostať sa na druhý breh.

Na budapeštianskom obraze ohrozujú oboch putujúcich pekelné bytosti, a preto Eneas kráča s vytiahnutým mečom. Na bratislavskom obraze obaja síce svojím príchodom vyvolali ich pozornosť, nehmotné postavy podsvetia ich však iba pozorujú, vzťahujú k nim ruky a vytvárajú akýsi koridor, ktorým obaja kráčajú. Podľa Vergília postavy prvého plánu tvoria dve skupiny bytostí: vľavo namaľoval alegorické postavy Smútku, Zlého svedomia, Choroby, Staroby, Bázne, Núdze, Hladu, Trýzne, Smrti, Spánku, Rozkoše a Nesvornosti. Vpravo „sú tam aj obludy mnohé a divoké, rozdielnych tvarov“ (kentaur, Skylla, Briaerus, Chiméra, Geryónes).

Zatiaľ čo pri zobrazení alegorických postáv maliar pravdepodobne čerpal aj z Ripovej príručky Iconologie (Rím, 1603), pri postavách vpravo (monštrá, bájne zvieratá, obludy) sa inšpiroval jednak fantazijným svetom Hieronyma Boscha (okolo 1450 — 1516), ale aj tvorbou svojho otca Pietra Bruegela st. (1523/25 — 1569). 

 

Ivan Rusina ● RUSINA, Ivan. Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku = Masterpieces of Netherlandish Art in Slovakia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2006.