Zábava mníchov

Richard Brakenburg

datovanie:
miery: výška 77.0 cm, šírka 88.0 cm
výtvarný druh: maliarstvo
žáner: figurálna kompozícia
materiál: plátno
technika: olej
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: O 3249
v kolekciách:
licencia: Creative Commons License voľné dielo
objednať reprodukciu stiahnuť

Bratislavské Brackenburgovo dielo potvrdzuje tradovaný dobový názor, že tento umelec patril k žiakom holandského maliara spoločenských výjavov, veľkého rozprávača a moralizátora Jana Steena (1626 — 1679). V kompozícii zo „života mníchov“ na neho Richard Brackenburg nadviazal mnohofigurálnou kompozíciou, budovaním priestoru, typmi postáv, anekdotickosťou, moralizovaním a niektorými priestorotvornými prvkami, napríklad oponou.

Výjav situoval do refektára rímskeho kláštora, v priehľade namaľoval siluetu Anjelského hradu, chrámu sv. Petra a azda hrobky Cecílie Metely. Starí i mladí mnísi, muži i ženy (33 postáv) zoskupení v drobných uzavretých hlúčikoch vytvárajú preplnenú, nepokojnú kompozíciu. Pôsobí chaoticky vďaka hemženiu postáv, zaujatých sebou a svojou zábavou.

Pomyselnú vertikálnu os tvorí prikrytý stôl uprostred, v žánrovom výjave spravidla zdôrazňujúci moralizujúci aspekt scény, rozpor medzi rehoľnými sľubmi a reálnym životom. Zatiaľ čo rehoľa prikazovala žiť mníchom v chudobe, čistote a poslušnosti, tu sú stvárnení ako amorálna pijanská spoločnosť holdujúca zábave a ľúbostným pletkám. 

Viaceré predmety akoby náhodne porozhadzované v prvom pláne (lutna, fľaše, džbány, taniere s mušľami, hlinené, sklené či kovové nádoby) síce uzatvárajú kompozíciu, väčšina z nich však obsahuje aj hlbší, „skrytý“ význam ako symboly či atribúty smrteľných hriechov (obžerstvo, smilstvo) a nerestí (nestálosť, márnosť). 

Výjavu pitky však chýbajú črty zjednocujúceho a bezprostredného veselia, aké môžeme vidieť v Steenových žánrových scénach a tváre postáv sú často nevýrazné a schematické. Navyše sa tu objavuje aj akýsi náznak náboženskej zanietenosti a pokus o očistu, typický pre protireformačné hnutia 17. storočia, napríklad skupina spievajúcich mníchov, či ženy, ktoré zhadzujú z lavice opitého mnícha. 

Ak by obraz namaľovali v 16. storočí, určite by mal ráz „ostrej proticirkevnej satiry“, pretože však vznikol až okolo roku 1700, je už len zachytením príbehu z minulosti a skôr historickým žánrom. Tejto časovej dištancii zodpovedá aj mohutná červená opona visiaca zo stropu v ťažkých previsoch, ktorá viac evokuje divadelné predstavenie než reálnu udalosť zo života. 

Ivan Rusina ● RUSINA, Ivan. Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku = Masterpieces of Netherlandish Art in Slovakia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2006.