Križovatka A,B,C

Alojz Klimo patril k triumvirátu osobností geometrickej abstrakcie (Milan Dobeš, Miloš Urbásek). Abstraktné diela však boli výsledkom dlhšieho procesu postupného abstrahovania predmetných kompozícií. Svoj výtvarný program vyvíjal postupne a v súlade so všeobecným návratom k povojnovému modernému maliarstvu, ktorý prebiehal na prelome 50. a 60. rokov. Maliar sa koncom 50. rokov venoval obrazom, v ktorých rozpracovával favorizovanú tému mestských krajín, tie čoraz viac abstrahoval a geometrizoval. Takémuto zjednodušovaniu tvaru veľmi napomáhali štruktúrne analógie zvolených motívov, ako napr. žeriavov, lešení, striech a blokov budov.

V prvej polovici 60. rokov sa skôr prirodzeným spôsobom postupne prepracoval k estetike geometrickej abstrakcie. V roku 1962 sa proces zjednodušenia, redukcie a abstrahovania vizuálnej skutočnosti zavŕšil a sformovali sa skladobné princípy, ktoré už autor neopustil. Asi najvýstižnejšie vznik nového geometrického programu osvetľuje citát, ktorý hovorí najprv „... o pohľade z okna, potom o pohľade do okna a napokon o zjavení okna ako rámu predstavy, ako priehľadu do vnútorného sveta, ako tvaru vízie“ (Kára). Po polovici 60. rokov začali obrazom dominovať výrazné diagonály, často vpísané do štvorca. Typickou ukážkou takejto Klimovej koncepcie je triptych Križovatky A, B, C. Aj tu je silný geometrický motív podporený dominantnou diagonálou, kompozícia je podaná veľmi maliarsky a s citom pre farebnú skladbu. Toto dielo však nezostáva v polohe konštruktivistickej maľby, skladba z troch rovnakých formátov v predpísanom zložení sa dostáva na pomyselné rozhranie maľby a objektu. 
 

Alexandra Kusá ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.