Zázračný rybolov

Jan van Scorel – okruh autora

datovanie:
miery: výška 87.5 cm, šírka 114.7 cm
výtvarný druh: maliarstvo
žáner: náboženský motív
materiál: drevo
technika: olej
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
kurátor: Zuzana Ludiková
inventárne číslo: O 4174
licencia: Creative Commons License voľné dielo
objednať reprodukciu stiahnuť

Vo výtvarnom umení sa zobrazovali bežne dva biblické „zázračné rybolovy“. Prvý ako Povolanie apoštolov (Lk 5, 1—11), druhý ako Zjavenie Krista po Zmŕtvychvstaní (J 21, 1—8). V oboch prípadoch sa umelci občas odkláňali od presného znenia textu evanjelií a výjavy upravovali alebo kombinovali. Niekedy sa ich ikonografia nedá odlíšiť, pretože nesú viaceré spoločné prvky: miesto (Tiberiadské jazero), postavy (Kristus, apoštoli), činnosť (lov rýb). 

Aj bratislavský obraz je príkladom „voľného“ stvárnenia tej časti Nového zákona, keď sa Kristus po svojom Zmŕtvychvstaní zjavuje svojim učeníkom na brehu Tiberiadského jazera a žiada ich, aby po neúspešnom nočnom rybolove znovu hodili siete do jazera.

Keď sa naplnia rybami, učeníci v ňom poznávajú svojho Pána. Podľa textu evanjelia by Kristus mal mať po ukrižovaní ruku prebodnutú klincom, tu ju však nemá. Zatiaľ čo Evanjelista Ján uvádza sedem apoštolov, na obraze ich je iba šesť. Ikonografiu druhého rybolovu tak potvrdzuje iba sled drobných doplnkových scén odohrávajúcich sa v pozadí na brehu zálivu (postavy okolo ohniska, Peter vyťahuje na breh sieť s rybami) ako pozostatok stredovekého rozprávania príbehu.

Hoci umelec výjav situoval na breh Tiberiadského jazera, na jeho druhej strane namaľoval nizozemskú dedinu s kostolom a veterným mlynom, aktualizoval ho dobovými reáliami a oživil stafážovými postavičkami vidiečanov.

Text evanjelia uvádza okrem počtu apoštolov aj ich mená: Peter, Tomáš, Jakub, Ján, Nataniel. Dvaja sú bez mien, avšak na obraze sa dá identifikovať iba Peter, ktorý sa ku Kristovi brodí vodou. Pri jeho spodobnení sa maliar inšpiroval slávnou Raffaelovou kompozíciou zachytávajúcou prvý „rybolov“, Povolanie apoštolov.  Zvyšných, zväčša sporo odetých apoštolov stvárnil pri prácach na lodi alebo rybárčení ako skupinu svalovcov v najrôznejších postojoch, manieristickú figuru serpentinatu nevynímajúc.

Maliar bratislavského obrazu sa radí do skupiny nizozemských „romanistov“ prvej polovice 16. storočia, vychádzajúcich síce z miestnej tradície, ale oboznámených s talianskym umením. Nepatrí však k tým, ktorí pobývali priamo v Taliansku (Jan van Scorel a jeho žiak Maarten Heemskerck) ale k tým, čo poznali renesančné princípy iba sprostredkovane, z „druhej ruky“. Práve podobnosti s kompozičným riešením, typmi a postojmi figúr Scorelovho diela Kázanie sv. Jána Krstiteľa dovoľujú predpokladať, že ide o nizozemského maliara z jeho okruhu. 


 

Ivan Rusina ● RUSINA, Ivan. Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku = Masterpieces of Netherlandish Art in Slovakia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2006.