Paridov súd

Cornelis Willaerts

datovanie:
miery: výška 57.5 cm, šírka 85.7 cm
výtvarný druh: maliarstvo
žáner: náboženský motív
materiál: drevo
technika: olej
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: O 5979
v kolekciách:
licencia: Creative Commons License voľné dielo
objednať reprodukciu stiahnuť

Výjav ilustruje jednu z úvodných epizód trójskej vojny — Paridov súd (Lukian, Rozhovory bohov 1; Hyginus, Báje 92). Trójsky Paris mal rozhodnúť, ktorá z bohýň Olympu — Héra, Pallas Aténa či Afrodita — je najkrajšou ženou a tej, na znamenie víťazstva, mal dať jablko. Hoci bratislavský obraz Cornelisa Willaertsa zachytáva jeden z najčastejšie zobrazovaných antických príbehov, predsa sa jeho kompozícia vyznačuje viacerými neklasickými prvkami.

Napríklad tým, že príbeh je situovaný na morské pobrežie, akoby Paris bol rybárom a nie pastierom. Jeho nízku plochú rovinu oživil Willaerts typicky koncipovanou hornatou „talianskou“ krajinou ponorenou do zlatistého oparu. Jej mierne zvlnený, dekoratívne pôsobiaci terén je budovaný tradične, kulisovým zasúvaním jednotlivých priestorových plánov za sebou. Hĺbku perspektívne zdôrazňuje aj diagonála pohoria klesajúca až k morskej hladine.

Situovanie scény na morský breh je neobvyklé a nelogické (pásť ovce na morskom pobreží), je však podmienené umelcovým vzdelaním a rodinnou tradíciou. Jeho otec a zároveň učiteľ Adam Willaerts bol špecialistom na morské výjavy a sám umiestňoval viaceré biblické príbehy na breh mora, ba po stretnutí s Roelandtom Saverym roku 1620 maľoval aj zvieratá na morskom pobreží.

Výjav Paridovho súdu Cornelis Willaerts nekoncipoval ako tradičnú centrálnu kompozíciu s Paridom, obklopeným bohyňami čakajúcimi na jeho verdikt. Scénu naopak zobrazil v okamihu, keď rozhodnutie už padlo a Paris podáva jablko Venuši. Ostatné postavy príbehu (ľudí i zvieratá) akoby „roztrúsil“ v prvom pláne po diagonále.

Začína naľavo, skupinou troch nepriamych účastníkov pod stromom. Tvorí ju riečny boh Kebrén vyzbrojený svojimi atribútmi, ďalej pravdepodobne jeho dcéra, Paridova milenka, nymfa Oinone, a napokon postava starca, ktorý pozoruje v povetrí sa vznášajúceho odlietajúceho Merkúra. Uprostred výjavu sú dve ženské postavy, podľa atribútov — páva a kopije — ide o bohyňu Héru a Pallas Aténu. Ich postoje pripomínajú klasické raffaelovské zobrazenie Troch grácií, do počtu im chýba iba tretia, ktorá dostáva jablko. Urazené bohyne spolu diskutujú, gestikulujú a pripravujú už aj plány na pomstu. 

Ivan Rusina ● RUSINA, Ivan. Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku = Masterpieces of Netherlandish Art in Slovakia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2006.