Dievča v bielom s továrenskými komínmi a s kvetmi

Predčasne zosnulého Zola Palugyaya (1898 – 1935) spájali s Alexym a Bazovským okrem priateľstva aj úzke tvorivé kontakty – nielen spoločne maľovali po Slovensku, ale tiež diskutovali o povahe moderného obrazu. Preňho však slovenskosť námetu nebola natoľko dôležitá ako pre spomínaných maliarov. Od mladých rokov veľa cestoval a vzdelával sa v európskych centrách (Budapešť, Krakov, Mníchov, Paríž), najviac mu však učarovala liptovská krajina, ktorej podoby a premeny zachytával v početných akvareloch a pasteloch. Láska k prírode sa stala maliarovi osudnou, tragicky zahynul počas túry v Nízkych Tatrách na Ďumbieri v Nízkych Tatrách ako 37-ročný.

V jeho tvorbe nachádzame krajinomaľby so symbolickým podtextom, figurálne kompozície zvláštneho ezoterického významu i skupinu diel, v ktorých varioval motívy dedinských chalúp. Obraz chápal ako priemetnicu mýtického, avšak v rovine významu, skôr všeobecne symbolického zápasu prírodných a životných síl. Jeho talent sa vyznačoval sklonom k meditatívnosti, schopnosťou hlbokého vnútorného prežitia zvoleného námetu, za ktorým stál prvotný zmyslový zážitok.

Palugyay bol viac ako jeho súputníci, ktorí maľovali „odchádzajúci“ svet, citlivejší k novým civilizačným premenám Slovenska – na obraze Dievča v bielom s továrenskými komínmi a s kvetmi (1932) umiestňuje tradičný námet slovenského maliarstva mladú ženu s džbánom na vodu pred horskú scenériu s dymiacimi priemyselnými komínmi.

Aurel Hrabušický ● Katalóg k výstave Nové Slovensko (2012) - str. 24