Bez názvu

Ranou akciou Rozdávanie obrazov (1965) dal Peter Bartoš dostatočne najavo, akou cestou sa hodlá uberať po skončení tradičného štúdia maľby na VŠVU (1966). A tak vykročil smerom k spoznávaniu a rozširovaniu hraníc výtvarného umenia podobne ako iní umelci u nás (Július Koller, Stano Filko, Alex Mlynárčik...). Spočiatku, ako to bolo aj u Júliusa Kollera, mu k mapovaniu samotnej podstaty tvorby pomohlo skúmanie maľby ako média. Neskôr už predstavy o tom, kam až môže siahať umenie, svojsky rozšíril do niekoľkých oblastí: všetky presahy za hranice konvenčných predstáv však majú spoločného menovateľa – hmatateľné výsledky jeho tvorby sú len záznamom nemateriálnej myšlienky, ktorá v skutočnosti predstavuje umelecké dielo. Tematicky sa od 70. rokov až doteraz zaoberá krajinou, zoo i šľachtením poštových holubov (vo svetovom umení marginálny BioArt – čiže vytváranie umeleckých diel prácou so živou hmotou – ktorý dostáva v Bartošovom podaní eticky nekontroverzný rozmer a bohatú symboliku).

Dielo Bez názvu patrí k záznamom, na ktorých Bartoš kontinuálne pracoval v rozpätí niekoľkých rokov. Kresba má pre autora typický, topografický charakter. Mapuje krajinu so zoo a písmom zaznamenáva vhodné rozloženie komponentov aj technické vylepšenia, všeobecne smerujúce k harmónii života človeka, zvierat a krajiny. Husto zakreslená je však iba spodná polovica plátna, vrchný, rovnako veľký diel v konečnom štádiu zostáva akýmsi vyprázdneným duchovnom nad materiálnou realitou značeného sveta. Nevôľa k vytváraniu umeleckých diel v tradičnom poňatí doviedla Petra Bartoša až k mystifikácii vlastného autorstva diel, a tak sa v tomto prípade ukrýva v kolektíve TEAMARTO.
 

Alexandra Kusá ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.