Spišský rezbár, Neznámy majster, Neznámy rezbár – Madona z Ďapaloviec
datovanie:
miery: výška 148.0 cm, šírka 47.0 cm, hĺbka 29.0 cm
výtvarný druh: sochárstvoskulptúra
žáner: figurálna kompozícia
materiál: lipové drevo
technika: rezba
polychrómia
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: P 1512
v kolekciách:
objednať reprodukciu

Pre svoj neobvyklý štýl a kombináciu starších aj úplne aktuálnych motívov sa kvalitná skulptúra Madony z Ďapaloviec v odbornej diskusii stala bezprostredne po jej objavení (1961) predmetom sporov, najmä ohľadne datovania.

Monumentálnou mierkou, veľkorysými a súvislými líniami drapérie ako aj typológiou tvárí oboch figúr je dedičkou katedrálnej tradície rozvinutej v spišských oblastiach v 14. storočí. Aj Ježišova dlhá košieľka akoby dokladala zotrvávanie na tejto konzervatívnej schéme. Ak sa však prizrieme bližšie, hlavy oboch postáv sú plasticky precízne vypracované už v rezbe (dôkazom sochárskej kvality je o. i. tiež príbuznosť matky a dieťaťa – za hranicou bežnej typologickej podobnosti). Navyše, sotvaktorý zo spišských rezbárov 14. storočia by dokázal spodné partie plášťa
nad podestou poskladať tak, ako to vidíme na našej soche. Podobá sa tým skôr drapériám tzv. „krásnych madon“, známych v regióne až po roku 1400, avšak bez toho, aby bol tento dekoratívny systém aplikovaný na celej soche.

Na základe toho teda vieme odhadnúť obdobie vzniku sochy okolo roku 1420, nevieme však, čo jej rezbára viedlo k takému sebavedomému zotrvávaniu na starších tradíciách. Že to bolo želanie objednávateľa skulptúry (oltára, v ktorom pôvodne stála), ostane bez ďalších archívnych údajov len dohadom.

Na dnešnom stave sochy možno názorne opísať niektoré technologické aspekty. Pôvodne mala farebnú povrchovú úpravu v niekoľkých vrstvách – polychrómiu, z ktorej sa zachovali iba fragmenty – najlepšie na tvárach Márie i Ježiška (tzv. inkarnáty). Ich prekvapivá kvalita súvisí so snahou stredovekých sochárov venovať vyhotoveniu obličajov osobitnú pozornosť.

Celoplošnej polychrómii však nasvedčujú výletové otvory červotoča vo forme pretiahnutých kanálikov. Vznikli „narazením“ drevodeštruktívnej larvy na spodný, kriedový podklad a „hľadaním“ cesty, ako ho obísť. Niekedy práve forma otvorov – či už dierok alebo kanálikov – dovoľuje určiť, ktorý z náterov je primárny a ktorý bol doplnený neskôr. Zo zlatého plášťa Madony sa však dodnes zachovali len nepatrné stopy.
 

Dušan Buran ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.