Madona z Ondreja / z Hôrky

Okrem Majstra Pavla z Levoče sa na prelome 15. a 16. storočia na Spiši vyprofiloval i jeden štýlovo odlišný rezbár. Jemu alebo jeho dielni sa medzičasom podarilo pripísať hneď niekoľko kvalitných sôch (Sv. Štefan a Sv. Ladislav „z Matejoviec“, Sv. Ján Krstiteľ zo Slatviny – Budapest, MNG; Sv. Mikuláš z Plavča – Bardejov, ŠM, Sv. Mikuláš z Partizánskej Ľupče v SNG a čiastočne aj reliéf a menšie skulptúry pre gotické oltáre v Sásovej pri Banskej Bystrici).

Kým Majster Pavol tvoril celkom v duchu idealizovaného štýlu populárneho juhonemeckého rezbára Veita Stossa, Majster Madony z Hôrky akoby ponúkal k tomuto štýlu alternatívu: Spočívala v dynamicky poňatej drapérií (plášť Madony sa stáva takmer autonómnou „plechovou“ formou) a najmä v expresívne štylizovaných tvárach, u mužských postáv niekedy bohatých na naturalizmy ako sú vrásky alebo bujné kučery brady (por. najmä postavy Sv. Mikuláša z Plavča alebo Sv. Šebastiána zo Sásovej – obr. 1 a 2).

Pri skromnejšie zachovaných ženských figúrach sa potom vyznačuje sklonom k určitým deformáciám, ako tomu nasvedčuje napokon aj tvár Madony z Hôrky. Okrem odlíšiteľného štýlu predstavuje dielenský okruh nášho sochára i poučenie v inom ohľade: v okolí Banskej Bystrice sa
niektorí jeho členovia zásluhou hospodárskej konjunktúry
z banského podnikania pričinili o kvalitnú realizáciu niekoľkých umeleckých objednávok, najmä v prostredí farského Kostola Panny Márie (vrátane exteriérového kamenného súsošia Olivovej hory) a Kostola sv. Antona a sv. Pavla pustovníkov v Sásovej.

Oltáre zo Sásovej prezrádzajú aj nový typ objednávky:
zostavovanie retabul z častí heterogénneho pôvodu, neraz aj
spoza hraníc stredovekého Uhorska. Či náš sochár patril ku
progresívnej generácii vytvárajúcej sochy „do zásoby“, sa na základe ich zachovaného fondu zatiaľ nedá potvrdiť.
 

Dušan Buran ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.