Life after Life

Na modrej ploche obrazovky sa v pravidelných časových intervaloch opakuje autentická správa z novín v slovenskom, anglickom, francúzskom a nemeckom jazyku.

Roubaix (Francúzsko) – Telo muža, ktorý už pred desiatimi mesiacmi zomrel prirodzenou smrťou, našli hygienici v severofrancúzskom meste Roubaix v kresle pred stále zapnutým televízorom.

Meluzinove videoinštalácie sa vyjadrujú k otázke súkromia, no i vonkajšieho spoločenského priestoru jedinca ovplyvneného vizuálnou kultúrou a mainstreamom televíznej produkcie. Hoci ide o jednu z nosných tém neokonceptualizmu deväťdesiatych rokov, pečať autenticity do nej vtláča autorov príklon k podvratnosti, parafráza negatív, ktoré priniesla masová kultúra, a zámer vyjadriť vážne veci pomocou absurdity a irónie.

Zakomponovaný TV aparát vo videoinštaláciách, ktorý vysielal program v analógovej podobe – či už išlo o spravodajstvo alebo menej závažný formát, je autorskou licenciou Petra Meluzina. Živé vysielanie alebo jeho reprodukovaný záznam je vždy apropriáciou. Ide o osobitnú podobu tzv. video readymadeu, v slovníku videoumenia nazývaného found footage, no tu je nájdenou metrážou technický obraz sprostredkúvaný televíziou. (...) Televízny aparát tu popri videozložke, ktorú reprodukuje, je aj priznaným hmotným artefaktom ako symbol a nosič významov.

Mira Sikorová–Putišová – TV obraz vo videoinštaláciách Petra Meluzina