Dýchajúca podlaha

Na výstavu Paradigma žena (1996) v Považskej galérii umenia v Žiline vytvorila Németh prvú zo série metaforických podláh: vznikla akumuláciou 147 bielych páperových vankúšov komponovaných do rastra na spôsob akejsi mäkkej dlažby. Vankúše „súvisia s narodením, spaním, snívaním, milovaním a oddychom, ale aj s chorobou, liečením, umieraním a smrťou“ (Katarína Rusnáková, 1996); akoby symbolizovali celý životný cyklus ženy, veď čo všetko životne dôležité sa odohráva v posteli.

V priestore galérie však dielo vyžadovalo zapojenie návštevníkov a návštevníčok; aby mali komplexný zážitok, museli ho zažiť zmyslami, chôdzou, telesným dotykom, zároveň však zašpiniť, pošliapať.

Katarína Bajcurová ● 7 × jej pohľad na neho, na ňu (a na/do seba) | O láske II. (medium.com)