Osmanský stan

Neznámy autor

Neznámy autor – Osmanský stan
datovanie:
miery: strecha: 730 x 177 cm
stena: 943 x 179 cm
vrchná časť: 371 x 45 cm
výtvarný druh: úžitkové umenie
materiál: ľanové plátno
technika: aplikácia
vyšívanie
inštitúcia: Národní památkový ústav – mobiliární fond Státní hrad a zámek Jindřichův Hradec
inventárne číslo: JH 02759a,b,d

Osmanský stan z majetku českého šľachtica a diplomata Heřmana Černína z Chudenic (1576 – 1651) je európskym unikátom. Jeho umeleckoremeselné kvality zatieňuje snáď len spôsob nadobudnutia.

Černín, niekedy nazývaný Tureček, podnikol z poverenia cisárov z rodu Habsburgovcov Mateja II. a neskôr Ferdinanda III. dve diplomatické misie na sultánsky dvor v Konštantínopole (Istanbul): v rokoch 1616 – 1618 za sultánom Ahmedom I. a v roku 1644 – 1645 za sultánom Ibrahimom II.

Na svojich cestách prechádzal aj Prešporkom a plavil sa okolo Komárna a Štúrova. Počas druhej cesty ho v Budíne, centre Budínskeho vilájetu, obdaroval miestodržiteľ Osman paša honosným obytným stanom (tur. kalitka). Černín mu jeho veľkorysý dar oplatil najkvalitnejšou loďou, ktorou sa plavil po Dunaji.

Výzdoba stanu pripomína islámsku palácovú architektúru s charakteristickou geometrickou a kvetinovou výzdobou a farebnosťou. Špecifická je aj technika výzdoby – textilná aplikácia, pri ktorej sú na hrubú základnú tkaninu v bledom odtieni ozdobnými stehmi našívané a dokonca vrstvené ornamenty. Vďaka nim navodzovala atmosféra stanu pocit bezpečia a oddychu v rozkvitnutej rajskej záhrade obohnanej ladnými arkádami doplnenými fontánkami.

Jana Švantnerová ● Sprievodca k výstave Plody Sváru: Obraz osmanskej prítomnosti, SNG 2024.