Slávnostné otvorenie cyklu technických prednášok robotníkov v Považskej Bystrici

Rozhodne najuctievanejšou figúrou novokonštituovanej národnej histórie je Andrej Hlinka. Jeho pamätníky, prosté poprsia či polfigúry, nastoknuté na podstavci, vyrastajú po celom Slovensku.

Inaugurované pri príležitosti jeho nedožitého výročia či v rámci osláv štátneho sviatku, s patričnou nacionálnou dekoráciou a za prítomnosti politických elít a ich oduševnených príhovorov, sú tieto nové „totemy“ v krajine výrazom mocného kultu nedávno zosnulého politika. Kult Andreja Hlinku je „národnou povinnosťou“ a má vyslovene hagiografický ráz (Hlinka ako „apoštol slovenskej pravdy“, „prvý martýr“, „zvečnelý vodca“...). Verejné inštitúcie a úrady sú jeho bustami vyslovene zaplavené. Andrej Hlinka je najčastejším aranžérskym úbežníkom efemérnych architektúr a rôznych ad hoc výzdob. Je rozhodne všadeprítomnejší – lebo menej „časový“, už zvečnelý a iste aj fotogenickejší – ako Tiso, obľúbenejší ako Hitler.

Petra Hanáková ● Sen x skutočnosť Umenie & Propaganda 1939—1945 (Slovenská národná galéria, 2016)