Oltár Navštívenia Panny Márie v Košiciach - pôstna strana

Majster z Okoličného, Košická dielňa

datovanie:
miery: výška 255 cm, šírka 190 cm (skriňa)
výška 255 cm, šírka 95 cm (rozmery krídla)
výška 56,5 cm, šírka 176 cm (predela)
výtvarný druh: maliarstvo
žáner: náboženský motív
materiál: drevo, lipa
technika: tempera na dreve, zlátenie
značenie:
inštitúcia: Dóm sv. Alžbety v Košiciach
tagy: panna mária
v kolekciách:

Kým pozlátené brokátovanie sviatočnej strany rozvinutiu krajinnej kulisy v pozadí bránilo, štyri obrazy pôstnej strany oltára pracujú s krajinnými motívmi už suverénne – nebrzdia ich ani zložitejšie figurálne kompozície, ani naratívna koncepcia obrazov. Ich dominantný motív totiž tvorí zakaždým iba jedna postava svätca: hore vľavo sv. Katarína, vpravo sv. Barbora; dolu vľavo sv. Ján Krstiteľ, vpravo sv. Ján Evanjelista. Obrazové pole je zakaždým orámované reliéfne vystupujúcou zlatou arkádou, ktorá pozostáva z renesančných balustrových stĺpikov po stranách, nad ktorými sa klenie bujne rozvetvená spleť úponkov, v cvikloch s dvoma dominantnými kvetmi. Figúry sú situované v osi obrazu, všetky štyri sa zasnenými pohľadmi uzatvárajú skôr do obrazového priestoru, než, že by hľadali kontakt s divákom. Maliar mu ich nemo prezentuje, nesúvisia s jeho priestorom a vlastne veľmi ani s krajinnou kulisou za nimi. Kým postavy s malebnými tvárami (až na hranici renesančného portrétu) svojimi postojmi, kontrastne modelovanými drapériami, ba dokonca gestami predstavujú deriváty grafických predobrazov (Majster E. S., Martin Schongauer), veľkoryso poňaté krajiny nemožno odvodiť výlučne z dobovej ryteckej produkcie.

Krajiny sú vystavané vo viacerých plánoch, husté lesy sa kombinujú s tenkými, solitérne stojacimi stromami. Medzi skalami a vrchmi sa objavujú hrady, usadlosti, mosty či celé mestá. Znázornenie pohorí, vody a vzdušnej perspektívy s tyrkysovo-ružovou oblohou implikuje, že umelci košického oltára museli poznať nizozemské maľby 2. polovice 15. storočia (Dieric Bouts, Hans Memling, Gerard David a i.), sprostredkované azda porýnskym, švábskym či franským maliarstvom (Majster života Panny Márie, Hans Pleydenwurf, Hans Traut). V skutočnosti ale mohli relatívne rýchly umelecký transfer podobným motívom zabezpečiť tiež iluminované rukopisy, obzvlášť kánonové listy (Ukrižovania s krajinným pozadím), od polovice storočia rozšírené aj v stredoeurópskych biskupských a kapitulských knižniciach. Ako dobovo takmer paralelný príklad úrovne „krajinomaľby“ v prvej tretine 16. storočia môžu poslúžiť veľké iniciály tzv. Košického graduálu z roku 1518 – por. DSVU – Renesancia 2009, 872-873, il. 229).

Maľby košického Oltára Navštívenia Panny Márie, vrátane predely, prekvapujú v kontexte tvorby dielne Majstra z Okoličného svojou pestrosťou a farebnými kontrastmi. Jeho žiarivé farby rehabilitované ostatným reštaurovaním a atmosferické krajinné pozadia pôstnej strany krídiel akoby boli až v rozpore s temnejšou, zemitou paletou, ktorú si pamätáme z okoličnianskeho oltára. A predsa; fyziognómia tých najdôležitejších postáv a ich subtílne modelované inkarnáty dovoľujú maľby oboch oltárov pripísať tomu istému vedúcemu umelcovi, ktorý sa vo svojom neskorom diele prejavil ako suverénny kolorista. Zároveň ho ale v tejto fáze ukazujú ako inšpiráciu pre širší okruh lokálneho, východoslovenského maliarstva, do ktorého patrí napr. Tabuľa s výjavmi sv. Jána Krstiteľa a sv. Jána Evanjelistu alebo tzv. Rožňavská Mettercia (1513).

Dušan Buran ● Majster z Okoličného a gotické umenie Spiša okolo roku 1500 (Slovenská národná galéria, 2017)