Oltár Panny Márie, sv. Mikuláša a sv. Erazma v Bardejove

Majster z Okoličného

datovanie:
miery: výška 180 cm, šírka 110 cm (skriňa)
výška 180 cm, šírka 55 cm (rozmery krídla)
výška 88 cm, šírka 47 cm ( rozmery maľby)
žáner: náboženský motív
materiál: drevo
inštitúcia: Bazilika sv. Egídia v Bardejove
tagy: drevo
v kolekciách:
geografická oblasť: Bardejov

Oltár stojí v severnej lodi kostola. Jeho predelu síce prispôsobili terajšej pozícii, keď je prisadený k stene vľavo, no pôvodné umiestnenie – ako aj sama podoba retabula – ostávajú nejasné. Zásadné manipulácie treba predpokladať v neskorom 19. storočí, keď aj sochárska výzdoba mohla byť, v porovnaní s tou pôvodnou, pozmenená. V predele chýbajú skulptúry (reliéf), na starších fotografiách ale vidno aspoň vyrezávanú clonu niky, ktorá pozostávala zo štylizovaných konárov podobných tým, ktoré dnes zdobia mariánske výjavy na krídlach (Divald 1905; Archív PÚ SR, Rudolf Kedro, 1956). Nečlenená a zatretá je dnes tiež plocha pod hlavnými sochami (analogicky k iným oltárom, mohol sa na nej nachádzať nápis). Skulptúry v skrini – Madona v strede, vľavo sv. Erazmus (?), vpravo sv. Mikuláš – by aj zodpovedali ikonografii malieb na zatvorených krídlach; autenticita tejto zostavy však je otázna už vzhľadom na neúmerne „hustú“ inštaláciu – bez soklov a samostatných baldachýnov. Naopak; ažúrová clona nad sochami sa svojím vzorom odlišuje od tej, ktorá pôvodne zdobila predelu. Orámovanie skrine má okrem toho odlišnú profiláciu a ani neopakuje žiadny z ornamentálnych motívov hojne využívaných na krídlach, brokátovanie plochy za sochami je taktiež odlišné od pozadí na mariánskych scénach otvorených krídiel. Je teda sporné, či skriňa nebola v 19. storočí zásadne pretvorená, hoci aj s použitím gotických sôch.

Aj napriek určitej skepse ohľadom autenticity sochárskej časti oltára, maľby na krídlach tvoria určite jeden pôvodný celok. Sú raným produktom dielne Majstra z Okoličného. Ich datovanie do roku 1505 závisí od miery, s ktorou uveríme, že archa a krídla už pôvodne patrili dohromady. (Všetky tri zachované letopočty sa nachádzajú v rámci skrine oltára.) Pri maľbách na sviatočnej strane ide o štyri scény cyklu Smrti Panny Márie; na pôstnej v strede taktiež štyri zo života sv. Mikuláša. Na pevných krídlach po stranách mikulášskeho cyklu zakaždým po dva výjavy z hagiografických legiend o sv. Erazmovi a sv. Vavrincovi situované nad sebou.
 

 

Dušan Buran ● Majster z Okoličného a gotické umenie Spiša okolo roku 1500 (Slovenská národná galéria, 2017)