Tabuľa z Oltára sv. Jána v Košiciach - Krst Krista v Jordáne

Majster L.A. (pravdepodobne)

datovanie:
miery: výška 155,5 cm, šírka 92 cm
výška 169,5 cm, šírka 104 cm (nový rám z roku 1896)
výtvarný druh: maliarstvo
žáner: náboženský motív
materiál: drevo
technika: tempera na drevenej tabuli
brokátovanie
inštitúcia: Dóm sv. Alžbety v Košiciach
tagy: kristus zlato
v kolekciách:
geografická oblasť: Košice

Na sviatočnej (?) strane je zachytená scéna Krst Krista v Jordáne, v pozadí s výjavom Kázanie sv. Jána Krstiteľa. V popredí vidieť trojicu postáv – v centre s Ježišom stojacim po kolená vo vode. V pokľaku ho krstí sv. Ján Krstiteľ. Holubica Ducha svätého nad hlavou kontrastuje s tmavým krajinným pozadím. Mierne v pozadí, po ľavici Krista stojí anjel v bielej dalmatike s prekríženou štólou a pridržiava mu purpurový plášť (purpur je od staroveku symbolickým odkazom na farbu cisárskeho odevu). Centrálna skupina je vsadená do veľkorysého krajinného prostredia s presvedčivou perspektívou vzdušnej krajiny. Napravo jej dominuje tmavý skalný masív, na ľavej strane uvoľnený ďalekým priehľadom do hĺbky obrazu s niekoľkými vežami, jazerom (riekou?) a ďalšími kopcami v poslednom pláne krajinnej kulisy. Pred ňou, a – aby sme pokračovali v divadelnej metafore – na osvetlenej scéne sa odohráva ešte jedna sprievodná scéna: Kázanie sv. Jána Krstiteľa pocestným. V skupine pestro odetých postáv ľahko identifikujme svätca na základe tzv. kontinuity odevu. V totožnom hnedom rúchu je znázornený aj v ústrednom výjave tabule. Jánov plášť zároveň tvorí kompozičný pendant k rúchu Krista, ktoré na opačnom brehu rieky drží anjel; niet teda divu, že do istej miery opakuje jeho záhybovú štruktúru. Nariasenie látok sa vôbec stane „konštitutívnym“ slohovým prvkom tohto maliara, uvidíme to čoskoro aj na zadnej strane tabule (tento prvok ho zároveň odlišuje od Majstra z Okoličného).

Tesne pod brokátovaním v strede maľovanej plochy tabule vidno polpostavu Boha-Otca so zlatým jablkom v pravej ruke – insígniou svätovlády. Okrem krajiny je súčasťou maliarskej štruktúry rad ďalších motívov, najmä detailov vegetácie. Kým v popredí ide o deskriptívne poňaté kvety a rastliny, v strednom pláne sú to kríky a menšie stromy s detailne zachytenými konármi a svetlom modelovanými listami a napokon v poslednom pláne celé stromy s „krajinotvornou“ funkciou. K maliarskym efektom – a zároveň akejsi autorskej značke – nesporne patrí zachytenie oblohy: síce v pochmúrnych tónoch tmavej modrej, k horizontu sa zosvetľujúcej do ružovo- okrového tónu. Na tmavom pozadí akoby „plávalo“ niekoľko oblakov zachytených bielobou – podobne inému umelcovi, Majstrovi svätoantonskej legendy v Spišskej Sobote.  

Okrem základných motívov typických pre ikonografiu Krstu Krista v Jordáne treba pri košickej tabuli upozorniť na niekoľko jej sprievodných motívov. Celá kompozícia bola vytvorená modifikáciou grafickej predlohy (viacerých grafických predlôh?). Azda najbližšie sa k nej viažu dva listy Majstra E.S. s rovnakým námetom (L 28 a L 29, por. Höf ler 2007, zv. 2, Tafeln 28 a 29) a Martina Schongauera, ktoré síce prinášajú všetkých protagonistov vrátane anjela držiaceho plášť, jednako však nezodpovedajú úplne rozvrhu maľovanej tabule.

Obe maľby sú orámované tenkými vetvami, ktoré navrchu prerastajú do rastlinného ornamentu a vytvárajú tak nad scénami bohaté zlaté baldachýny. Podobné riešenie vidíme na košickom diele Majstra z Okoličného – na krídlach Oltára Navštívenia. Tradícia bádania doceňovala pri košickej tabuli najmä hlboké horské krajiny s viacerými priestorovými plánmi a architektonickými motívmi stredovekých hradov a miest – priam dobovú predstavu ideálnej „kultúrnej krajiny“. Maľby však majú aj ďalšie kvality: postavy sú síce namaľované na základe rozličných grafických predlôh (Majster ES, M. Schongauer či H. Schäufelein) a viac-menej aditívne zostavené do kompozičných celkov, avšak úsilie o variácie rozličných kostýmov či pohybových motívov, ruka v ruke s diferenciáciou ich tvárí predsa len vyústilo do presvedčivej obrazovej inscenácie (najmä v Martýriu sv. Jána Evanjelistu). Maliar košickej tabule bol členom širšieho okruhu ateliéru Majstra oltára v Okoličnom, no nebol s ním totožný. Tváram košického maliara chýba emocionálnosť hrdinov Majstra okoličnianskeho oltára, ale svojho učiteľa prekonáva v kompozícii krajinných priehľadov. Azda práve preto Glatz (1987, 1995) autora košického obrazu stotožnil s Monogramistom LA, maliarom tzv. Mettercie z Rožňavy, datovanej rokom 1513, kde sa krajina s epizódami z baníckeho života uplatňuje v nebývalej miere. Po konfrontácii oboch originálov na výstave DSVU – Renesancia v Bratislave (2009 – 2010) sa nám autorská súvislosť javí precenená. Maliarske poňatie tabule s Metterciou je tvrdšie, krajinné pozadie s baníckymi scénami tvorí akoby kulisu, aditívne rozvinutú za trojicou ústredných postáv. Naopak, integrácia postáv do krajiny je pri košickej tabuli pokročilejšia – a to i napriek tomu, že figurálne súčasti vznikli na základe kompilácie grafických predlôh. Tento faktor súvisí najmä s naratívnou povahou témy. Kým pri Mettercii sa nemusel rozvíjať príbeh hlavných postáv, skôr išlo o konvenčnú ikonografiu, na obraze so sv. Jánom Krstiteľom a sv. Jánom Evanjelistom sa ústrednému, tak či tak už naratívnemu výjavu, podriaďujú ďalšie epizódy a motívy. Košická tabuľa je tak dokladom nielen rozširujúceho sa záujmu o krajinný kontext, ale aj o špecifickú dramaturgiu hlavnej a sekundárnych scén v rámci jednej obrazovej kompozície.

Dušan Buran ● Majster z Okoličného a gotické umenie Spiša okolo roku 1500 (Slovenská národná galéria, 2017)