Martýrium sv. Jána Evanjelistu

Majster L.A. (pravdepodobne)

datovanie:
miery: výška 155,5 cm, šírka 92 cm
výška 169,5 cm, šírka 104 cm (nový rám z roku 1896)
výtvarný druh: maliarstvo
žáner: náboženský motív
materiál: drevo
technika: tempera na drevenej tabuli
brokátovanie
inštitúcia: Dóm sv. Alžbety v Košiciach
tagy: svätec mučenie oheň zlato
v kolekciách:
geografická oblasť: Košice

Tabuľa pravdepodobne pochádza z oltára v Kaplnke sv. Jána Krstiteľa v košickom Dóme. Kaplnka bola fundáciou košického konzula Augustína Cromera, ale okolnosti objednávky oltára nepoznáme. V testamente jeho vdovy z roku 1475 je síce uvedených 32 zlatých určených na vyhotovenie tabule pre oltár kaplnky. Či ide o náš obraz so scénami zo života dvoch sv. Jánov alebo o objemnejšie retabulum ostáva sporné. V prospech druhej možnosti svedčí obojstranná maľba – teda súčasť pohyblivého krídla; v jej neprospech pomerne nízka suma, ktorá by ale možno predsa vystačila na vytvorenie oltárneho triptychu. Problematický je ale predovšetkým časový rozdiel minimálne 35 rokov medzi týmto odkazom a datovaním tabule. Dnes je vsadená do neogotického retabula z rokov 1896 – 1897.

Na druhej strane tabule vidíme dve epizódy zo života sv. Jána Evanjelistu. Poprediu dominuje mučenie sv. Jána v kotle s horúcim olejom. Ide o pomerne rušnú a postavami preplnenú scénu. Na ľavej strane bezprostredný pohľad diváka blokuje postava muža zachyteného zozadu v signálnom žltom odeve, zároveň však je typickou Rückenfigur, s funkciou prečleniť priestorové plány obrazu a vytvoriť komplikovanejšiu hierarchiu jednotlivých scén integrovaných do spoločného organizmu. Napravo sa už ale odhaľuje centrálny výjav s martýrskou scénou: nahá polpostava sv. Jána sediaceho v kotle nie je prekrytá žiadnou inou figúrou, opticky je zdôraznená maliarsky iba neveľmi artikulovanou plochou kotla, resp. ohniska. Na rozdiel od sv. Jána Krstiteľa z predchádzajúceho obrazu je tu Evanjelista zachytený ako holobradý muž s dlhými blond vlasmi; svätožiara však opakuje vzor z predošlého obrazu. Skupina okolostojacich mužov je rozdelená, dvaja postávajú za kotlom na pravej strane scény, kým tí aktívnejší stoja zoči-voči svätcovi vľavo. Od aktívnych, k mučeniu prispievajúcich postáv sa odlišuje bradatý muž s vojvodskou čiapkou na hlave a jeho sprievodca, v legende ide o cisára Domiciana – patrične odetého do zamatového plášťa s rétorickými gestami rúk.

V pozadí, a opäť na svetlom inscenovanom javisku krajinnej plošiny, vidno víziu svätca na ostrove Patmos; s ňou súvisí postava Madony s aureolou hore v strede (opäť analogicky k polpostave Boha-Otca na opačnej strane obrazu). Sediaci sv. Ján Evanjelista s knihou v ruke je zachytený vo výrazne kontrastnom bielo-červenom odeve, pred ním sa vypína horský masív s hradom na kopci, obkolesený však – primerane textu legendy – vodnou plochou. Celkom na horizonte scénu uzatvára niekoľko kopcov. Podobne ako pri obraze na opačnej strane je obloha komponovaná vo forme modrej, k horizontu sa zosvetľujúcej plochy s belostnými oblakmi; tiež vegetácia opakuje niekoľko medzičasom známych typov stromov a kríkov – zachytených v závislosti od potrieb krajinnej perspektívy.

Obe maľby sú orámované tenkými vetvami, ktoré navrchu prerastajú do rastlinného ornamentu a vytvárajú tak nad scénami bohaté zlaté baldachýny. Podobné riešenie vidíme na košickom diele Majstra z Okoličného – na krídlach Oltára Navštívenia. Tradícia bádania doceňovala pri košickej tabuli najmä hlboké horské krajiny s viacerými priestorovými plánmi a architektonickými motívmi stredovekých hradov a miest – priam dobovú predstavu ideálnej „kultúrnej krajiny“. Maľby však majú aj ďalšie kvality: postavy sú síce namaľované na základe rozličných grafických predlôh (Majster ES, M. Schongauer či H. Schäufelein) a viac-menej aditívne zostavené do kompozičných celkov, avšak úsilie o variácie rozličných kostýmov či pohybových motívov, ruka v ruke s diferenciáciou ich tvárí predsa len vyústilo do presvedčivej obrazovej inscenácie (najmä v Martýriu sv. Jána Evanjelistu). Maliar košickej tabule bol členom širšieho okruhu ateliéru Majstra oltára v Okoličnom, no nebol s ním totožný. Tváram košického maliara chýba emocionálnosť hrdinov Majstra okoličnianskeho oltára, ale svojho učiteľa prekonáva v kompozícii krajinných priehľadov. Azda práve preto Glatz (1987, 1995) autora košického obrazu stotožnil s Monogramistom LA, maliarom tzv. Mettercie z Rožňavy, datovanej rokom 1513, kde sa krajina s epizódami z baníckeho života uplatňuje v nebývalej miere. Po konfrontácii oboch originálov na výstave DSVU – Renesancia v Bratislave (2009 – 2010) sa nám autorská súvislosť javí precenená. Maliarske poňatie tabule s Metterciou je tvrdšie, krajinné pozadie s baníckymi scénami tvorí akoby kulisu, aditívne rozvinutú za trojicou ústredných postáv. Naopak, integrácia postáv do krajiny je pri košickej tabuli pokročilejšia – a to i napriek tomu, že figurálne súčasti vznikli na základe kompilácie grafických predlôh. Tento faktor súvisí najmä s naratívnou povahou témy. Kým pri Mettercii sa nemusel rozvíjať príbeh hlavných postáv, skôr išlo o konvenčnú ikonografiu, na obraze so sv. Jánom Krstiteľom a sv. Jánom Evanjelistom sa ústrednému, tak či tak už naratívnemu výjavu, podriaďujú ďalšie epizódy a motívy. Košická tabuľa je tak dokladom nielen rozširujúceho sa záujmu o krajinný kontext, ale aj o špecifickú dramaturgiu hlavnej a sekundárnych scén v rámci jednej obrazovej kompozície.

Dušan Buran ● Majster z Okoličného a gotické umenie Spiša okolo roku 1500 (Slovenská národná galéria, 2017)