Sväté príbuzenstvo

Majster z Hrabušíc

Obraz pôvodne pochádza zo Spiša. Prostredníctvom umeleckého obchodu ho v roku 1930 zakúpilo Národné múzeum zo zbierky rodiny Szápáry v Murskej Sobote.

Stredobodom kompozície tejto mnohofigurálnej scény je postava sv. Anny Samotretej spolu s Máriou a Ježišom. Popri a za nimi sú pred zlatým brokátovaným pozadím s motívom vínnej révy zhromaždení členovia Kristovho  príbuzenstva „po praslici“. Jadrom tejto populárnej témy bola myšlienka tzv. trinubia, neskôr príkro odsúdená Tridentským koncilo (1545 – 1563). Podľa nej sa Anna po smrti prvého manžela a Máriinho otca Joachima ešte dvakrát vydala – za  Leofáša a po ňom za Salomosa. S každým zo svojich manželov priviedla na svet dcéru Máriu (po Panne Márii teda ešte Máriu Kleofášovu a Máriu Salome – na obraze v Ľubľane sedia so svojimi deťmi po stranách ústrednej trojice).

Stredobodom kompozície tejto mnohofigurálnej scény je postava sv. Anny Samotretej spolu s Máriou a Ježišom. Popri a za nimi sú pred zlatým brokátovaným pozadím s motívom vínnej révy zhromaždení členovia Kristovho príbuzenstva „po praslici“. Jadrom tejto populárnej témy bola myšlienka tzv. trinubia, neskôr príkro odsúdená Tridentským koncilom (1545 – 1563). Podľa nej sa Anna po smrti prvého manžela a Máriinho otca Joachima ešte dvakrát vydala – za Kleofáša a po ňom za Salomosa. S každým zo svojich manželov priviedla na svet dcéru Máriu (po Panne Márii teda ešte Máriu Kleofášovu a Máriu Salome – na obraze v Ľubľane sedia so svojimi deťmi po stranách ústrednej trojice). Podrobnejšie k jednotlivým postavám, ikonografii, ako aj ku kontextu por. Oltár sv. Anny v Smrečanoch.

Autorom obrazu v Ľubľane je maliar z okruhu Oltára Korunovania Panny Márie v Zápoľského kaplnke v Spišskej Kapitule (okolo 1493). Samostatne pracoval tento maliar napr. na maľbách hlavného Oltára sv. Vavrinca v Hrabušiciach a Oltára Zvestovania v Chyžnom (k okruhu por. detailné analýzy Glatz 1974, 1987). V rovnakom kapitulskom ateliéri sa vyučil tiež Majster z Okoličného, ktorý v roku 1510 námet znázornil na oltárnom triptychu sv. Anny v Smrečanoch.

Na rozdiel od smrečianskeho triptychu tabuľa v Slovinsku zachytáva veľké množstvo figúr v rámci jednej scény. Znázornená tu je viac-menej rovnaká zostava svätcov, čo naznačuje kolobeh rovnakých predlôh v rámci dielne, nakoľko personálne variácie témy sv. Príbuzenstva boli pomerne široké. Takisto sa na pozadí uplatňuje analogický motív strapcov hrozna – symbol Kristovej krvi – hoci aj vzor brokátovania nie je identický. Zjavné sú tiež niektoré rozdiely v maliarskom rukopise: tváre ľubľanského obrazu sú členitejšie, predovšetkým mužské so silnejšou tendenciou k individualizácii. Spojenie ich maliara s oltármi v Hrabušiciach a Chyžnom sme už spomenuli, niektoré tváre starších svätíc zase majú pomerne blízko k štýlu malieb Oltára sv. Anny v Levoči (okolo 1520 – por. DSVU – Renesancia, s. 832-833). 

Tieto postrehy nemusia znamenať nič viac, než fluktuáciu maliarov, ktorých okolo svojich objednávok sústreďoval Majster Pavol z Levoče a tiež fakt, že na jednom obraze (oltári) ich mohlo pracovať viac. Maliar obrazu v slovinskej zbierke mal v porovnaní s Majstrom z Okoličného oveľa väčší záujem o popisné detaily, o dekoratívne vyznenie drahých vzorovaných brokátov, do jedného z nich zahalil aj obligatórny parapet oddeľujúci hlavnú skupinu sv. Anny s jej dcérami a vnúčatami od ďalších členov rodiny. V tomto smere sú najbližšou analógiou obrazy Oltára sv. Príbuzenstva v Spišskej Sobote, ktoré boli taktiež namaľované v prvom desaťročí 16. storočia. 

Funkcia tabule so sv. Príbuzenstvom v Ľubľane zatiaľ ostáva zastretá. Novodobé orámovanie nedovoľuje potvrdiť, či pôvodne išlo o stred triptychu. Množstvo dobových módnych odevov, ako sú napr. pokrývky hlavy, lemy šiat, opasky, rôzne formy zapínania alebo detailov zo všedného života, vrátane detských hračiek (všimnime si len „chodítko“ v rukách Jána Evanjelistu vpravo dolu), ale naznačuje, že jeho objednávateľ mohol pochádzať skôr zo svetského než z cirkevného prostredia.

datovanie:
miery: výška 130 cm, šírka 121 cm
výška 144,5 cm, šírka 135,5 cm (s novým rámom)
výtvarný druh: maliarstvo
žáner: náboženský motív
v kolekciách:
materiál: drevo
technika: tempera na drevenej tabuli
zlátenie
puncovanie
inštitúcia: Narodni muzej Slovenije, Ljubljana
geografická oblasť: Ljubljana

vyhľadávať podľa farieb diela