datovanie:
miery: výška 198 cm, šírka 60 cm, hĺbka 43 cm
výtvarný druh: sochárstvo › skulptúra
žáner: náboženský motív
figurálna kompozícia
materiál: drevo, lipa
technika: polychrómia, zlátenie
inštitúcia: Kostol sv. Kríža v Kežmarku
tagy: svätec mučenie šíp
v kolekciách:
geografická oblasť: Kežmarok

Skulptúra sv. Sebastiana stojí pri jednom z pilierov Baziliky sv. Kríža v Kežmarku. Hoci z hľadiska mobility pamiatky je takéto umiestnenie azda najviac nestále, sama veľkosť sochy a jej opracovanie pre trojštvrtinový pohľad veľa iných hypotéz, pokiaľ ide o jej pôvodné miesto, neumožňuje. Nanajvýš sa dá špekulovať o umiestnení v oltárnej arche – ako jednej z dvoch sprievodných postáv Madony. V prípade primárneho umiestnenia v skrini oltára by sa ale iba ťažko vysvetľovala členitosť siluety sv. Sebastiana (veľkoryso rozviate rúško, odstávajúce šípy). Na druhej strane socha v skutočnosti predstavuje skôr typickú „fasádnu“ figúru – s presvedčivým výrazom en face. Pri oboch bočných pohľadoch už nároky klesajú. Výrečným dokladom tohto pôsobenia je aj „ušetrenie“ zlátenia na bedrovom rúšku, ktoré končí už približne v polovici objemu sochy.

Druhou alternatívou je pôvodné umiestnenie vo fiálovom štíte neznámeho oltára, teda na mieste, odkiaľ skutočne poznáme viacero sôch sv. Sebastiana aj na severovýchodnom Slovensku (Spišská Kapitula, Oltár Smrti Panny Márie, pred 1478; Bardejov, Oltár Veroniky Magerovej, okolo 1489; Levoča, Oltár sv. Petra a sv. Pavla, pred 1500; Mlynica, Oltár sv. Mikuláša, okolo 1500; Spišská Sobota, Oltár sv. Mikuláša; po 1508). Proti nej ale svedčí v prvom rade životná veľkosť skulptúry. Muselo by to byť naozaj masívne retabulum, ktorého štít by takúto sochu uniesol. Keďže ale konkrétnu podobu kežmarského hlavného oltára poznáme iba z neveľmi spoľahlivej rekonštrukcie Gustava Adolfa Weisza z konca 19. storočia, možnosť, že by Sebastian bol jeho súčasťou sa celkom vylúčiť nedá. (K reštaurovaniu hlavného oltára v Kežmarku pozri súhrnne Spaleková 2013; detailne k tamojšiemu krucifixu od Majstra Pavla z Levoče Buran 2011). V neposlednom rade by v prospech tejto hypotézy svedčila aj kompozícia sochy, koncipovaná na vnímanie z príkreho podhľadu.

Dušan Buran ● Majster z Okoličného a gotické umenie Spiša okolo roku 1500 (Slovenská národná galéria, 2017)