Korunovanie tŕním z cyklu veľké pašie (5/12)

V tejto scéne sa ukáže premyslenosť i dôslednosť autora v zaľudňovaní príbehu: celá štvorica z Bičovania sa opakuje aj pri Korunovaní tŕním, hoci v inej konštelácii – predtým kľačiaci muž stojí celkom vzadu za Ježišom sediacim akoby na veľkej obdĺžnikovej
podeste, ďalší dráb s vojakom mu palicami pritláčajú tŕňovú korunu na hlavu, zatiaľ čo chrbtom stojaci vojak ho ešte ďalšou palicou bije. Pred Ježišom teraz kľačí kučeravý dráb s páskou cez vlasy a posmieva sa mu, dávajúc mu do ruky trstinu sťaby žezlo  ráľovi. Až teraz je zrejmé, že ide o iné zoskupenie ako v prvých troch scénach, „posádku“ z Pilátovho paláca. Samotný Pilát stojí spolu so žalobcom (či radcom?) celkom vľavo dole a hoci je k divákovi otočený chrbtom, spoznávame ho podľa pokrývky hlavy a z nej visiaceho pásu ozdobnej látky prehodeného cez pravé predlaktie.

Skupinu hlavných aktérov dopĺňajú prizerajúci sa, stojaci vľavo hore za múrom či v okne (?), na čele s predstaviteľom kňazskej služby, ktorí zrejme stelesňujú Židov, čo nevošli do Pilátovho paláca, „aby sa nepoškvrnili“.

Priehľady sú ťahané do úžasnej hĺbky, aj v pravej časti hore vidíme v pozadí menšiu klenutú miestnosť so scénou bitia Ježiša s previazanými očami a naľavo od nej ďalších prizerajúcich sa stojacich akoby v otvorenej arkádovej chodbe paláca. Silný priestorový
účinok okrem samotnej architektonickej štruktúry podporuje aj tieňovanie a svetelné kontrasty.

Celkom dole v popredí sa objavuje dvojica psov, ktorí hrajú tiež svoje „herecké úlohy“ v tomto predstavení: menší, pravdepodobne ten, ktorý sa objavil už v scéne vypočúvania pred Annášom, sa tu, podobne ako jeho pán, zalieča väčšiemu ležiacemu psovi  domáceho pána. Je to ďalší Schongauerovský motív, hoci, nie celkom jasným umiestnením i rozlíšením oboch psov, vyznieva jeho vtip menej jednoznačne.

Dušan Buran ● Majster z Okoličného a gotické umenie Spiša okolo roku 1500 (Slovenská národná galéria, 2017)